Čtyři hodiny v Kapitolu

Pomerne výstižný dokument o aktuálnom stave Únie. V USA a na planéte všeobecne sa posledné roky stalo módnym trendom demonštrovať, bojkotovať, kresliť transparenty, hučať do megafónov a všeobecne takto dávať najavo akýsi "oprávnený hnev na systém". To kedy sú tie protesty o niečom a kedy nie sa v celej tej záplave už dávno utopilo, a je jedno či je spúšťačom George Floyd, očkovanie proti COVID-19, LGBTQ, Elliot Page, alebo snaha zvrhnúť militaristickú vládu v Sudáne. Proste protestovať treba. A tak keď Trump minulý november po svojom spackanom prístupe ku COVID-19, cez ktorý sa snažil jemu vlastnou aroganciou pretlačiť ako tank, neprekvapivo prehral prezidentské voľby, a začal zmotávať už úplne mimo realitu postavené nezmysly o zmanipulovaných voľbách a pod., našlo sa dosť "hrdých patriotov", ktorí sa rozhodli voči tejto hroznej neprávosti vyhraniť. A tak sa vyhotovali smer americký ekvivalent NR SR, kde vtrhli dnu ako dobytok a potom...potom vlastne nič, lebo sa začali prechádzať po interiéri ako bežní turisti, robiť si selfiečka, pózovať za rečníckym pultom a vrchol ich "odboja" bolo zrejme to, že si v budove zapálili jointov a fajčili tam "revolučne" trávu (lebo čo iné má správny revolucionár pri sebe, ak nie 6 špekov v ľadvinke?). Medzičasom sa bohužiaľ vonku za touto prvou vlnou nazbierali davy, ktoré sa tlačili do budovy ako idioti, kým hŕstka policajtov im nejako skúšala vzdorovať. A keď potom niekto pri tomto zjavne protizákonnom konaní v drvivej presile proti chudákom pár policajtom či ochrankárom bol jedným z nich zastrelený, tak to už bola pre protestantov len voda na mlyn a dôkaz toho hrozného útlaku a pod. Veď čo si to vôbec tí policajti dovoľujú, snažiť sa niekomu brániť aby porušoval zákon, no nie? Z dokumentu je pritom pomerne zjavné, že všetci zúčastnení sú v zásade len bežný ľud čo si proste hľadal zámienku robiť bordel a reálne im išlo asi buď o pozornosť, alebo krátenie si dlhej chvíle. Mám pocit, že tí čo sa prepasírovali do tohto dokumentu a hovorili na kameru práve týmto dosiahli asi maximum o čo im išlo - trošku sebadramatizujúcej pozornosti, kde sa môžu tváriť a predstierať, že sa podieľali na niečom "historickom" a dôležitom. Čo by mohlo byť aj poplatné americkej spoločnosti kde sa showbusiness, politika a bežný život už dávno zliali do akéhosi ťažko rozlíšiteľného maglajzu, a kde preto existuje zrejme všeobecný záujem urvať si svojich 15-minút "historickej" slávy. A teda keď už nie sú legitímne dôvody ako pred rokmi pri Bostonskom pití čaju, sufražetkách, Civil rights movement, vojne vo Vietname, tak čert to ber, Trump prehral voľby, je načase zobrať útokom Kapitol! Všeobecne je to vlastne smiešne a trápne akých blbostí sa moderný človek s plným bachorom žrádla a s 300 000 filmami na Netflixe chytá, aby mohol vyraziť do ulíc s náladou ako Robespierre. Tomuto sklonu k sebadramatizácii zodpovedajú aj výpovede personálu v budove, kedy jedna slečna ázijského pôvodu o tomto "hrozivom dni" rozpráva prehnane emocionálne (o tom ako napríklad chcela písať rodičom pomaly SMS na rozlúčku zo životom) tak, že sa mi zdá, že v jadre si svojím spôsobom skôr vychutnáva možnosť dojímať sa sama nad sebou a môcť povedať, že zažila niečo dramatické. No proste o ničom. Kam to celé vlastne môže dospieť? Pesimista vo mne si myslí, že keďže tí ľudia sa všetci kolektívne už v tom svojom odbojárstve rozbehli, nezastavia sa pokým si nevydupú...niečo, i keď tipujem že ani oni sami nevedia čo to niečo vlastne má byť. Alebo pokým to nerozbijú okolo seba úplne, lebo to by bol nejaký hmatateľný výsledok aspoň. A optimista vo mne si zase myslí, že už sme všetci tak či onak natoľko tuční, leniví, spohodlnení a arogantní, že už sa kolektívne na niečo poriadnejšie v západnom svete tak či onak nezmôžeme a budeme musieť asi počkať kým to tu neprevezme pod kontrolu Čína, Kalifát, alebo "vojnoví utečenci" na nafukovacích člnoch. (25.10.2021) (méně) (více)