Režie:
Ján ZemanScénář:
Marian UrbanKamera:
Ján ĎurišHudba:
Jaroslav FilipHrají:
Yvetta Kornová, Karol Spišák, Milena Dvorská, Vladimír Brabec, Eliška Nosáľová, Hana Packertová, Dano Živojnovič, Anton Korenči, Peter Maťo, Imrich Boráros (více)Obsahy(1)
Azda najbolestivejšími zážitkami mladosti sú prvé sklamania, neúspešné prvé lásky a nepochopenie rodičmi. Našťastie, to čo sa v mladosti javí ako vážne až tragické, s odstupom času vnímame ako osožnú a často až tragikomickú skúsenosť. Slovenský film Citová výchova jednej Dáše z roku 1980 hovorí práve o takejto etape života. Mladá Dáša /Y. Kornová/ žije v malom meste. Jej otec je ale významný človek, majiteľ reštaurácie. Keď však otcove konexie nestačia Dáši zariadiť prijatie na vysokú školu, musí sa letom pretĺkať na brigáde v otcovom podniku. Lásky, priatelia, ba aj úteky z domu, to všetko patrí do tohto obdobia Dášinho života. Nevydarená svadba, zorganizovaná rodičmi, protekčné nanucovanie na vysokoškolské štúdium za cenu, ktoré sa dievčaťu bridí - to všetko prináša na jednej strane hlboké sklamanie z vlastných rodičov, no časom aj spoznanie vlastných omylov. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (14)
Život Československu v období 1968-1989 znamenal často uzavretie rodiny v sieti známostí tých, čo mali prístup k vyskladneným zdrojom. Miestna honorácia tak pozostávala z mäsiarov, čašníkov, krčmárov a kadejakých vedúcich predajní. Intelektuáli húfne kritizovali malomeštiacke móresy husákovskej smotánky, no akonáhle dostali príležitosť, veľmi radi sa korili úzkoprofilovým tovarom a najmä ich nositeľom do domácností, či na rôzne oslavy. Takto dochádzalo aj k rôznym rodinným prepojeniam. A kto priveľmi vyskakoval, toho dostihla všadeprítomná eštébácka (ne)viditeľná ruka. Rozptýlenie zabezpečovali rôzne neverné aférky, bez akéhokoľvek strachu z nakazenia. O tomto je Citová výchova jednej Daše, príbehu dospievajúcej slečny slovenského malomesta. Žiaľ, miestami pôsobí rovnako zúfalo, nudne a strnulo ako doba, v ktorej sa odohráva a nezachraňuje to ani sprievodná hudba Jara Filipa. ()
Dovolím si nadhodnotiť, kedže v prípade Hry na telo som trochu podhodnotil. Ján Zeman nebol žiaden majster, ale snažil sa dotýkať pomerne nepríjemných vecí, čo v období normalizácie stojí za povšimnutie. Citová výchova nesporne zostarla, asi ako interiérové zariadenie všetkých miestností, ktoré sa vo filme vyskytnú. Dáša ani jej prvý milenec nemajú v rodine poriadne vzory, i ked tá rodina si práve myslí opak a potom sa iba nestačia čudovať. Dialogy občas riadne bolia, jednotlivé situácie však nie sú zvolené najhoršie, ani celkové pesimistické vyznenie života bez pevného bodu. Film ma nikdy nenudil, čo je spôsobené určite aj tou občasnou nechcenou vtipnosťou. ()
Tragikomický príbeh o zložitých vzťahoch medzi rodičmi a deťmi, citové vzplanutie maturantky Dáši a pokrytectvo socialistického malomeštiaka. Témy pre tvorcov značne cez čiaru, oni totiž nedokázali z námetu vyťažiť vôbec nič. Kŕčovité spracovanie pôsobí strnulo a nudne. Dvorskú nahovorila Oľga Zöllnerová, Brabec sa potrápil so slovenčinou sám. ()
Je to vyslovene utrpenie. Citová výchova jednej Dáše je zmätočný film o dospievaní, predpokladajme, že aj láske aj keď mám o tom svoje pochybnosti a o rozdielu medzi generáciami, ktoré ale nie sú rozdielne v názoroch ale v postavení. Samozrejme že je to zasadené do socializmu a úprimne je to príbeh sakra desivý. Celá tá zábava pre mladých aj utrpenie ktoré prežívajú,je umocnená ani neviem ako to slušne povedať, absolútnou nezaujímavosťou prostredia, postáv a réžijnej invečnosti. Zeman je skrátka fušer. Podobný film by dokázal natočiť naozaj každý a verím tomu, že aj môj sused Fero by tam vložil podstatne viacej osobitosti ako je tomu v tomto prípade. Ja uznávam, že doba bola ťažká a že zlaté 60 roky boli nenávratne stratené, ale toto je skrátka moc. Zbytočný a nezaujímavý film. ()
Reálně-socialistická dobová klasika - vidíme typické prostředí, dialogy, chování i postavy. 1) Neumím posoudit, jak moc se do výsledku zapsaly cenzurní zásahy, ale film ze skupiny "viděl jsi jeden, viděl jsi všechny" vůbec není špatný. 2) Pro mě je to vzpomínka na doby dávno minulé. 3) 19letý Peter Maťo (přitažlivý student architektury Peter) je příjemná postava. Namluvil ho bůhvíproč Milan Bahul. Ještě je tu pěkný 24letý Ján Króner (student Julo). ()
Hm, tak tohle fakt ne... ()
Citovú výchovu Dáša nedostala, a tak dostáva rovno sexuálnu. Ale tak sa film asi nemohol volať. Ako tu čítam, dodatočne boli upravované aj dialógy, a je to aj poznať na kvalite. Rád by som videl pôvodnú verziu, ak ešte existuje, a možno by to bolo lepšie. ()
najviac ma prekvapilo ako Vladimír Brabec rozpráva dobre po slovensky. ()
Velice průměrný film se slabým scénářem. Jako televizní inscenace na jedno použití by se to dalo snést, ale na celovečerní film? Příběh vnitřně nevyrovnané a nedospělé dívky po maturitě, která dá před plavčíkovi, kterému se líbí, přednost sebevědomému studentovi architektury, jemuž je dobrá jen na sex... Zprvu hrané těhotenství, nakonec skutečné... Svatba nebyla, pak zas měla být, ale oba se z ní už definitivně vyvlékli. Problém osamocené matky za socialismu ještě byl problémem. A dívka utíká z domova, aby našla své místo - jak záhadně prostoduše vymyšleno - v porodnici jako sestra. Mezitím pokusy o kritiku vládnoucích poměrů - úplatkářství, známosti, nekale získaný majetek Dášina otce; a nevěra její matky- Dabovaní čeští herci - Brabec, Dvorská a Kopřiva, jimž role absolutně neseděli. Amatérsky zahraný film od mládežníků, snad Yvetta Kornová ještě jakž takž... Prostě koukat se na to dalo, ale byla to dost nuda. ()
Spolužiak bol v komparze a ináč to nebolo nič moc. ()
Až na zmätočný začiatok sa film javí odvážne na svoju dobu. Konexie, korupcie, svadobné frašky a iné všakovaké spôsoby fungovania súdobej spoločnosti. A to v roku 1980. ()
Asi do polovice je to celkom zaujimave a zo zivota; a potom sa to zacne akosi prasit a motat, straca to nit, kazdy slope a rehoce sa a potom ma depresie. Proste ako ist lanovkou do polky kopca a potom sa to zrube cele aj s kabinkou aj s kablami dolu kopcom a polomrtvi pasazieri sa bezmocne koprcaju dolu prekrasnym udolim. Tak ja neviem, co za chore hlavy totok toci, to uz je niekolky film z toho obdobia, kde celkovy dojem je dobry, ale od polovice je to ujete. Koniec som vobec nepochopil, asi mam malu hlavu alebo co. 2*, viac-menej z milosti. ()
Film o mladých pro mladé. Bez mobilů, bez trávy či jiné drogy. Takový, jaký kdysi byl. Hodně v něm najdou i rodiče. Slušné obsazení, ucházející děj. ()
I tenhle celkem nenápadný filmeček měl obrovské problémy s uvedením do kin: nejdřív byl úplně zakázán, pak podroben asi 30 úpravám (předabování dialogů, nový závěr atd.), do distribuce byl povolen až po 2 letech. ()