Nic

Tak len kvôli tomu, že prijebaný teenager odmieta zliezť zo stromu, sa skupinka adolescentov rozhodne navzájom mrzačiť. Všetci musia niečo obetovať, aby debilka presvedčili, na čom všetkom záleží, najprv vlasy, sandále či škrečka, neskôr prst, panenstvo, či psa, veď pritvrdiť treba. Stručne povedané, psychologická dráma o vyšinutých deťoch s chorou, no podľa mňa dosť nezmyselnou myšlienkou, ktorá však nebola nakrútená natoľko explicitne, aby v dnešnej dobe ešte niekoho šokovala. Viem si predstaviť, že intelektuáli by o tomto filme boli schopní napísať aj sto strán o filozofických presahoch a nevhodnej výchove, ale mne to celé prišlo postavené na hlavu. Aspoň záver pobavil a oceňujem snahu o akési vypointované rozuzlenie. (09.01.2023)

Dnes som dostal chuť na mini škandinávsky maratón v kine a prvý bol tento film. Pôjdem BEZ SPOILEROV! Takže ak si chce niekto pokecať bližšie o filme, tak poprosím OZNAČIŤ AKO SPOILERI! Dánsky thriller, ktorý sa zameriava na mládež, ktorá sa snaží nájsť zmysel života. Zaujímavý nápad,, ktorý je celkom slušne spracovaný. Najviac musím vyzdvihnúť je kamera a hudba. Čo sa týka hereckých výkonov, tak deti to zatiahli na výbornú ale u dospelých by som čakal o niečo lepší výkon. Charaktery postáv sú síce jasné a viete, čo si o kom myslieť aj, keď správanie dospelých mi prišlo minimálne zvláštne a možno to je aj zámer filmu. Atmosféra filmu je raz hore, raz dole ale je to celkom fajn vyrovnané. Je tu pár momentov, ktoré celkom prekvapia, tiež pár momentov (asi dve) na ktorých sa pousmejete. Viac už nepoviem, keďže už by to bol spoiler. Film môžem odporučiť, každému ak máte náladu na napínavú depresívnú drámu. Celkové hodnotenie za mňa je 80%. (24.01.2023)

Dvojica režisérov si povedala, že dosť bolo rečí o tom, ako je Lars von Trier najodvážnejší a najprovokatívnejší dánsky tvorca a že by mohol nastať aj ich čas. No a vzniklo niečo veľmi zvláštne, otvorené rôznym interpretáciám, vrátane tej, že Nič je skutočne len o ničom. Od istého momentu vám začne dochádzať, že sa nehrá o fazuľky (či strihanie vlasov) a dej naberá na obrátkach a kontroverznosti. No a vo finále sa môžete buď cynicky smiať spolu s tvorcami, alebo naopak sa smiať na nich. Že život zmysel skutočne nemá a musíme si sami aspoň vytvoriť podobnú ilúziu, my starší vieme už dávno. Možno však ide aj o cynické sa zamyslenie nad tým, čo robí umenie umením a odpoveď tvorcov žiadnych samozvaných "artových" pozérov nepoteší. Predloha bude fungovať zrejme lepšie. (03.02.2024)

Logika v tomto filme odišla zrejme na dovolenku. Na úvod triedneho kreténa pochytí nával nihilizmu a odíde žiť na strom. Zo slov jeho otca je zrejmé, že to je jeho bežná prax. Jeho spolužiaci však prepadnú existencialistickej kríze a snažia sa ho presvedčiť o tom, že naozaj na niečom záleži - a to tým, že začnú zhromažďovať ich obľúbené veci. Tento koncept však padne už hneď pri druhej osobe, keďže dotyční túto hru zneužívajú na to, aby sa navzájom mstili. Síce sami krvopotne dodržiavajú pravidlá hry a istú hráčsku česť (ako napríklad hráč kartovej hry, ktorý zo cti splatí svoj hráčsky dlh), ale nesmierne ich serie, keď sa hrá dotýka ich samých. A preto na just chcú amputovať prst tomu, kto ich defloroval. Hoci väčšinu eskapád robia v noci, rodičov vôbec netankuje, čo ich ratolesti stvárajú. O pôvodného kreténa na strome vôbec nejde, o tejto iniciatíve sa mu po celý čas nezmienia. Keď napokon všetko praskne a o tejto psychiatrii sa dozvie polícia, rodičia a aj škola, sú akože zachránení tým, že ich výčiny sú považované kurátorkou za umenie a dokážu to dobre predať. Vtedy sa už odvážia sa pochváliť aj svojmu guru zo stromu (ktorý dovtedy zostal pevný a nezliezol ani pri prísľube kvalitného sexu) a ten sa teda ide s nimi pozrieť na ich výtvor do onej šopy. A hoci poznajúc jeho povahu, že to je extrémisticky anarchokomunista, sa cítia napokon dotknutí jeho odmietnutím, keď im vyčíta, že o panenstvo, prst či škrečka prišli len pre všivé peniaze. Zavraždia ho a akýmsi temným koncom má byť to, že im to všetko prejde. Na škandinávskej kinematografii mám rád ako vie byť až na dreň autentická. Toto bola však totálna pičovina. P.S. Jednu hviezdičku dávam za to, že na necelých 90 minútách dokázali byť dobre vykreslené charaktery. (08.01.2024)

Do třídy deváťáků přijde třídní s dotazníky na volbu povolání. Jeden kluk se vzbouří a s tvrzením, že v životě nemá nic smysl, uteče na strom. Spolužáci začnou snášet věci tak, aby ho přesvědčili o opaku. Začíná to jako nevinná dětská hra - kdo by neobětoval cokoli, co může vypadat efektně, ale ve skutečnosti je mu to už volné? Ať je to hračka od ztraceného rodiče nebo kytara, na kterou už dávno nehraje... Chce to přece něco, na čem nám opravdu záleží! Takže si "oběti" začnou stanovovat vzájemně. A začíná přituhovat... Oblíbené boty či vlasy? Málo! Co takhle vykopat mrtvého bratříčka či ukrást z kostela sochu Krista? Vzdát se svého panenství? Pořád málo? Zabít potulného psa či useknout spolužákovi prst? Mohou jít ještě dál? Nejděsivější je ovšem reakce dospělých. Prvotní rodičovský šok velmi rychle vystřídá pohled psychologů. Zvrhlost se mění v obdivuhodný projev potlačené osobnosti. Z malých grázlů se stávají velcí hrdinové... Snad by je mohl zastavit aspoň ten, kvůli kterému se to všechno vlastně rozeběhlo. "Jak jste to všechno mohli obětovat? Kdyby to pro vás opravdu něco znamenalo, tak se toho nikdy nevzdáte! Co vám teď zůstalo?" Jenže na moralisty není nikdo zvědavý. A kolektivní vina probouzí v davu pudy. "To nebylo neštěstí!" "Teď už s tím nic neuděláš. Tak pojď a nech to být..." K filmové dokonalosti chybí lepší herci a taky scénář by si zasloužil propracovanější vývoj a zlomy. Ale s mrazením v zádech z toho, kam až došla naše společnost, se budete v mysli potýkat ještě hodně dlouho. A možná se jí už ani nezbavíte... (04.02.2023)