Рача, любовь моя
Rača, láska moja
Racha, My Love
Scénář:
Suliko Iľjič ŽgentiHudba:
Svetozár StračinaHrají:
Andrea Čunderlíková, Ján Greššo, Dodo Abašidze, František Papp, Viera Strnisková, Eva Krížiková, Karol L. Zachar, Ivan Palúch, Oldo Hlaváček, Jozef Bednárik (více)Obsahy(1)
Téměř zapomenutá komedie s lyrickými akcenty vypráví o družbě dvou vinařských oblastí téhož jména, slovenské a gruzínské, avšak je postavena na samých klišé, mezi něž patří i láska mezi Slovenkou a Gruzíncem. Než dojde svého naplnění, musí projít mnoha zkouškami a vyrovnat se s přívalem různých nedorozumění. (oficiální text distributora)
Recenze (7)
Stupidní komedie o slovensko-gruzínskym přátelství. Zatimco třeba ve filmech Blízke diaľavy nebo Trasa vyslalo ČSSR do SSSR na výpomoc Tatry, tak tady jako pomoc odletěla Andrea Čunderlíková a pár nějakejch vidláků. Co v tý Gruzii vlastně měli za úkol a jak tam měli pomáhat, jsem z filmu vůbec nepochopil. Celou dobu tam akorát všichni zpívaj a tancujou a občas se procházej někde mezi vinicema. Do toho se ještě nějakej Temur Popičimušvihli snaží za pomoci svejch retardovanejch kamarádů okouzlit Čunderlíkovou, což se mu nakonec podaří... Jinak mě fakt pobavilo, že v Gruzii naprosto všichni uměj mluvit slovensky. ()
Komédia o priateľstve slovenskej a gruzínskej vinárskej oblasti rovnakého mena ( Rača ) a zrodu lásky dvoch mladých ľudí. Dej plynie veľmi rýchlo, postavy sa nezmyselne prechádzajú z miesta na miesto, komické situácie sú veľmi infantilné, azda len hudba a folklór spĺňa predstavy. Čunderlíkovú nahovorila Darina Chmúrová, Badriho Kakabadzeho Ľubo Roman, Zachara Štefan Figura a Pappa Rudolf Kraus. Ďalších neznámych gruzínskych hercov nahovorili Anton Mrvečka, Igor Čillík, Dušan Blaškovič, Viktor Blaho, Jaroslav Rozsíval, Marian Gallo, Karol Černík, Viera Hladká a Vladimír Kostovič. ()
V titulcích filmu uvedeno: název Rača - láska moja. ()
Film o lásce a přátelství mezi bodrými Gruziny a Slováky. Vše doprovázeno podivným gruzínským turbo-folkem a nám tolik známými unylými pohledy Andrey Čunderlíkové. ()
Trapný pokus o slovensko-gruzínské přítelství dvou vesnic, Nicotné. ()
"Pozri sa, vinárske múzeum!" "Načo je také múzeum?! Víno treba vypiť a nie si ho chodiť obzerať!" Družba medzi slovenskou a gruzínskou vinárskou oblasťou rovnakého mena spôsobí, že sa gruzínsky gitarista Kakabadze zapozerá do slovenskej bakchantky Čunderlíkovej natoľko, že za ňou neváha vyskočiť na alegorický voz a spustiť serenádu. "Dobrá pieseň zvyšuje produktivitu práce!" V spievaní, čo je mimochodom jediná aktivita pri ktorej je možno začuť gruzínčinu, pokračuje aj naďalej, dokonca je ochotný v milostnom poblúznení zbaviť sa tradičnej kaukazskej mužnej ozdoby pod nosom a celkovo páchať hovadiny rôzneho druhu, s ktorými si nedá pokoj ani pri oplatenej návšteve slovenských Račanov v Gruzínsku. "Strýčenko, nehádajme sa pred nimi, je to nekultúrne, čo si o nás pomyslia!" Chcel som sa baviť, ale humor je tu na môj vkus až príliš nenáročný, ľudové spevy mi ku šťastiu nestačia, scenár nie je žiadne terno a už tak nič-moc herecké výkony pochováva dabing nielen gruzínskych hercov (prečo hovorí Greššo hlasom Tarageľa?), takže viac ako dva skoky z mosta dať nemôžem. "To je tá demokracia! Ani len na dva týždne nemôžem odísť, všetko burinou zarástlo!" ()
Toto nie je možné hodnotiť ako film - toto je kulturny fenomen! Vďaka nemu som vypil hektolitre gruzínskeho vína a čače! Vďaka nemu sme sa dokonca dostali na gruzínsku svadbu! Stačili čarovné slovíčka - Rača čemi sikvaruli... Ďakujem súdruhovia za túto skvostnú myšlienku, ktorej plody žneme ešte aj dnes... ()