Medvedí tanec
Režie:
Stanislav BarabášScénář:
Ivan BukovčanKamera:
Viktor Svoboda st.Hudba:
Zdeněk LiškaHrají:
Viliam Polónyi, Karol L. Zachar, Ivan Rajniak, Oľga Šalagová, Oldo Hlaváček, Slávo Záhradník, Vlado Müller, Samuel Adamčík, Emil Horváth st., Marta Rašlová (více)Obsahy(1)
Nešťastný a zúfalý riaditeľ zoologickej záhrady Šúpala (VILIAM POLÓNYI) sa pokúša predať na odstrel zahraničnému turistovi chorého medveďa, pretože nákup iných zvierat do ZOO umožňuje len antisocialistická mena, čiže valuty, a tak správca robí skutočne všetko možné i nemožné, len aby ich získal... Podobne ako ostatné filmy Stanislava Barabáša, aj táto krutá satira na reálny socializmus bola stiahnutá z filmovej distribúcie po roku 1970. Zápletka snímky je postavená na sile devíz. Tvorcom sa podarilo odkryť biedu socializmu, ktorý o jednom hovorí a iným žije. Barabáš sa v snímke prezentoval ako profesionál ctiaci príbeh, pointu situácií, ktorý si vie vybrať hercov. Viliam Polónyi získal za svoju rolu Cenu Igric (1967). Barabáš neskôr v emigrácii v mnohých kriminálnych televíznych filmoch len potvrdil názory o svojej remeselnej zručnosti vyslovené už v tomto filme. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (13)
Tango pre medveďa sa ako keby stále už už rozbiehal, keď sa nakoniec v žiadnom momente rozbehnúť nedokáže. A pritom práve satira by mala byť ideálnym subžánrom pre poriadny preplesk diváka. Občas to sranda určite je, občas zase tvorcovia nedokážu využiť potenciál scény. Problémom sa tak pre mňa stáva rozťahanosť 90 minútového filmu. Subjektívny čas je tu totiž minimálne o polhodinu dlhší a keďže sme aspoň sčasti v komédii, je to chyba. Maco je zlatý, spoločnosť okolo neho minimálne pochybná, Barabášova kritika trefná. ()
Koncepčne nejednoznačná satira na turistický ruch a honba za devízami. Príbeh má svoju myšlienku, ale prílišnými kotrmelcami speje k svojmu koncu, chýba mu ľahkosť a sviežosť. ()
Asi najslabší Barabášov réžijný počin. Príbeh je nejednoznačný, bez náznaku vtipu aj keď má na neho mnoho krát nábeh. Bez výraznejšej dramatizácie, alebo zapamätania hodnejšej postavy. Polónyi sa stáva od polovice filmu stáva neznestieľný - hlavne preto, lebo nemá aspoň pre mňa ani jednu sympatickú vlastnosť a v tom mu sekunduje aj neznesiteľný Taub. Jediná podarená scéna je útek medveďa v dedinke počas dažďa a drobnosti ako krásne baby a epizodky začínajúcich hercov. Príbeh, ktorý mohol dopadnúť lepšie ako dopadol. ()
Tragikomický příběh o tom, jak uspokojit zahraničního turistku v jeho touze si zastřílet a přitom uchránit životy zvířat. Celkem pohodový film, který se vždy rozzářil, když se dostal na plac pan Oldo Hlaváček ()
...........také nemastné - neslané....oceňujem, len reálie rokov 6O-tych..... ()
Priemerny ceskoslovensky film, ktory odkryl tvar totalitneho rezimu. 50 % ()
souhlasím s kolegou Prubnerem.Dodám že toto téma zpracoval do písničky Ivo Jahelka. To jediné plus je"odvážná" kritika ,psal se totiž rok 1966. ()
Divnej film, kterej ma svoje vtipny mista i nudny mista. Urcite stoji za videni, i kdyz muj pocit z toho celeho je takovy rozpacity. Problem je, ze je to vlastne cele o tyrani stareho medveda...chjo. Ja mam zvirata rad, tak s tim mam trosku problem. Rekl bych, ze prvni pulka je lepsi nez druha. A maj tam hezky holky. ()
"Nestrácať hlavu a myslieť. Je to také ťažké? No vidíte?" Soudruzi vedeli aj pekne diplomaticky odpáliť človeka, ktorý hľadal cestičky ako si v zamestnaní pomôcť. Polónyi stvárnil nešťastníka veľmi dobre v prvej polovici, no postupne sa stával unaveným a v závere mu dochádzal dych a bol už aj otravným pre všetkých zúčastnených, a bohužiaľ, i pre diváka. Film som si užil hlavne vďaka skvelej hudobnej vložke majstra Lišku, ktorá náramne sedela k obrazu. Kdesi za polovicou stopáže, keď sa protagonisti ocitnú v hoteli, to ide z kopca, dielo len prešľapuje na mieste, zbytočne sa riešia vedľajšie linky s peknými babami a nemčúr, či pardón lichtenštajnčan, a jeho squadra v závere predsa len čudne prídu k tomu čo chceli. Vyprávanie snímky, vedenie diváka je v poriadku hlavne v prvej polovici, no určité pasáže ako únik medveďa v meste či záver sú nezvládnuté. ()
Satira na podnikání v reálném socialismu je zde naznačena, ale nedotažena do pořádného úderu. Těžkopádný a rozvleklý film. ()
Tango pre medveďa, snímka režiséra Stanislava Barabáša z roku 1966, ktorá má údajne kritizovať socialistické hospodárstvo, pre čo aj po normalizácii smerovala "do trezoru", je dielom, v ktorom však onú kritiku veľmi necítiť. Zdanlivý príbeh o riaditeľovi zoo Šúpalovi (Viliam Polónyi), ktorý hľadá cudzinca na odstrel chorého medveďa, aby získal valuty, je skôr bizarným rozprávaním s výskytom všakovakých postáv, ktoré sa postupne každou ďalšou scénou stáva bizarnejším, avšak nie v dobrom slova zmysle. Hoci zo začiatku sa Barabášov počin javí ako schopný, vykazujúci dokonca aj znaky československej novej vlny, veľmi rýchlo skĺzava do roviny príbehovej prázdnoty, ktorú vypĺňajú síce logické, ale absolútne nezaujímavé príbehové skutočnosti a dejové obrazy. Filmu ako celku nepomáha ani absentujúca kritika socializmu, na ktorej má dielo údajne stavať. Otvorenejšie, ale ani v náznakoch ju vo filme nebadať. A scény, v ktorých nikto nevychádza riaditeľovi Šúpalovi v ústrety, za kriticky ladené naozaj považovať nemožno. S pribúdajúcimi minútami tak divák postupne, bohužiaľ, stráca o snímku záujem. Tango pre medveďa nie je filmom vyložene zle natočeným filmom, ale je filmom, tak povediac, nezáživným. Za jedno z mála plusov, ktoré sa v ňom dajú s námahou nájsť, je herecký výkon Viliama Polónyiho ako riaditeľa zoo, ale ani ten nie je taký dobrý, aby sa kvôli nemu oplatilo túto snímku vidieť. ()
Námět je dobrý a v rukou jiného tvůrce by to mohla být legrace. Ne tak v Barabášových. Tango pre medveďa je film velmi těžkopádný, rozvleklý a po režijní stránce totálně nezvládnutý (např. sekvence útěku medvěda ve městě). Scény většinou trvají pětkrát déle, než by bylo vhodné. Uznávám, že je tu řada kritických šlehů, ale topí se v záplavě nudy a nemohoucnosti. ()
"Čas sú devízy..." ()