Letní světlo, a pak přijde noc

Dobrý film, v ktorom hlavným hercom je islandská príroda. Na skutočne minimalistickej ploche sú vykreslené a dostatočne charakterizované postavy, ktoré žijú svoje bežné príbehy. Je až neuveriteľné, že aký malý priestor postačuje na také vykreslenie postáv, že človeku pripadajú dôverne známe a vie sa vžiť do ich osudov a trápení.  Hudba veľmi vhodne, až excelentne dokresľuje filmovú atmosféru odľahlej islandskej dediny , kde všetci majú k sebe ďaleko a zároveň blízko. (01.08.2023)

„Láska je nejsilnější prvek. Síla, která otáčí kolem života a chrání nás před pádem do šedivé propasti marnosti.” - „Někdy je zítřek tak daleko, že nikdy nenastane.” +++ Bohužel jsem chvílemi měla pocit, že nikdy nenastane konec tohoto lehce ujetého dramatu. Hemží se to tady nadčasovými pravdami, které probíhají v gigantických rozměrech všehomíra. Nic proti tomu, ale to pospojování jednotlivých příběhů mi nepřipadá úplně šťastné. Ve výsledku pak jde spíše o takové trochu smutné rozjímání o životě a smrti. (60%) (15.02.2024)

Typicky seversky chladný dramatický snímok s jemnou štipkou humorných situácií, čo ale neznamená, že by som tento snímok dal do kategórie komediálnych. Film, ktorý prináša obyčajné príbehy obyčajných ľudí žijúcich na islandskom vidieku obklopenom nádhernou prírodou, ale aj ponurou atmosférou, ktorú režisér verne zachytil. Povedzme si ale pravdu, reálne sa tu toho veľa neudialo aj napriek pár dramatických výjavom. Preto pre mňa len za tri hviezdy. 60 % (08.03.2024)

"Islandská krása", ktorá je taktiež filmom so skupinovým hrdinom, avšak postavám je venovaný rovnomerný priestor, takže niektoré občas aj na dlhší čas opustíme. Niekoľkí muži v strednom, ale aj vyššom veku dostanú klasickú, ale aj neklasickú krízu tohto typu obdobia života muža a každý ju prežíva a rieši inak. Inými slovami im prepne. Niekomu menej, niekomu viac, niekomu maximálne možným spôsobom. Film príjemne odsýpa aj rýchlo plynie, avšak pokiaľ existuje dramaturgická poučka, že náhody by mali tvorcovia dávať na začiatok príbehu, tak tu je zásadne porušená a ide aj o dôvod, prečo nakoniec nehodnotím tak, ako som po celý čas zamýšľal. Metafora s hviezdami, ktoré sa zdajú na oblohe tak blízko, ale predsa sú si medzi sebou tak vzdialené, ako aj ľudia na Zemi, je výstižná. 70% (10.01.2024)

Hořkosladký crowd-pleaser je bezkrevně zpracovaným a až příliš hladivým připomenutím, že jíst, meditovat a milovat můžete i v blízkosti severního polárního kruhu. Pokud si vystačíte s občasným pousmáním a předžvýkáním předvídatelných mouder, možná budete spokojeni. Více zde. (25.08.2023)