poster

La hora de los hornos: Notas y testimonios sobre el neocolonialismo, la violencia y la liberación

  • angličtina

    The Hour of the Furnaces

Dokumentární

Argentina, 1968, 260 min

(další profese)
  • Marla Singer
    ***

    První díl Notas y testimonios sobre el neocolonialismo se vyznačuje především agresivní montáží a ironickou juxtapozicí, ke konci už svůj ideologický arzenál do diváka doslova střílí - sám za sebe by zasloužil 4*. Zbylé dvě části ale převážně pracují jen s dokumentárními záběry a fotografiemi, korunované všudypřítomným a patřičně osvíceným komentářem muže a ženy (boj za rovnoprávnost zahájil Solanas na všech frontách). Škoda.(15.1.2013)

  • agathon
    ****

    Formálně neuvěřitelně komplexní, z pohledu zkušenosti východoevropana s komunismem tragicky omylné dílo Fernanda Solanase, zakladatele Cine Liberación. Nelze se ovšem tehdejším závěrům autorů divit, protože jejich zkušenost je pro člena euroatlatické "kolonialistické" civilizace nepřenositelné... FILM jako ČIN: "Pro Lainskou Ameriku je charakteristická především její závislost: závislost politická, ekonomická, kulturní." uvědomuje si Solanas a chce s tím něco dělat. Přes to přese všechno to nemůžeme soudit!(3.9.2007)

  • Morloth
    *****

    Velmi silný a kvalitně zpracovaný dokument s jehož vývody se dá jistě polemizovat, ale snímek se rozhodně nedá jen tak přehlédnout. Navíc je rozdíl zda děláte angažovaný film z plezíru, či z přesvědčení. Osobně smekám. Video s anglickými titulky ZDE.(9.9.2010)

  • Matty
    ***

    Za první část.(16.4.2010)

  • Radko
    *****

    Bezprostredná angažovanosť. Revolúcia ako báseň. Revolúcia je báseň!!! (Prvé pocity). Rozpory súčasného sveta vystihnuté v ohnivo-útočnej dokumentaristickej poéme, prostredníctvom 15 kapitol presne popisujúcich zbedačovanie jednej juhoamerickej krajiny. "Štedrá pomoc" svetových bankových a korporatívnych združení v tesnom spojení s médiami, kultúrnou frontou a miestnymi veľkopodnikateľmi (je to v podstate rovnaké na celom svete). Všetko zaštítené vojenským režimom a cenzúrou, ktorá demokratom západu vôbec nevadila a podporované národom byrokratov , ktorí netúžia po žiadnej zmene. Vraždy, násilie, smrť hladom tisícov chudákov bez práce. Skompilovanie desiatok dokumentárnych záberov (žiadny z nich nepresahuje dĺžku 20 sekúnd s výnimkou záverečného 3 minútového pohľadu na mŕtvu tvár Che Guevaru) s tmavým plátnom, na ktorom bielo svieti, či varovne bliká ďalší z revolučných titulkov (citáty Mao ce tunga a pod.) a to všetko za zvukov úderno uhrančivej hudby. Film bol reakciou na polofašistický vojenský režim v Agentíne, na absolútnu cenzúru, proti ktorej sa autori rozhodli bojovať priamou rečou bez snahy o metaforu. Napriek ospravedlneniam režiséra o dobovosti dokumentu a o ťažkých prípravách jeho vzniku ide o výnimočné dielo, podnecujúce k diskusii, prehovárajúce pôsobivým jazykom faktov zručne namiešaných do podoby výpovede, ktorá zaujíma jednoznačné stanovisko. Nepovrchný pohľad ukazujúci cynikom opakujúcim (z veľkej časti pravdivé) výhrady o jednotvárnosti ľavičiarskych fráz, že dá sa ísť pod povrch a cez štruktúru spoločnosti odkryť mechanizmy jej mocenského ovládania. Myslím, že má čo povedať aj dnešnému divákovi. Pozn. Hodnotenie sa vzťahuje k prvej časti trojdielneho dokumentu, ktorá je určená mimoargentínskemu divákovi a trvá cca 90 minút. Dielo je po prvej a druhej časti prerušené a nasleduje diskusia s divákmi - čo bol autorský zámer režiséra. Sledovať v kuse 4 hodiny politického dokumentu by totiž zrejme zložilo aj Kropotkina. Druhú a tretiu časť tvorí dokument o posledných dňoch Perónovej vlády, nastupujúcej dikatúry a o utajenom perónistickom odboji, sile odborového hnutia a o násilí vojenskej junty. Tieto dve časti boli určené argentískemu obyvateľstvu, majú odlišný charakter, približujúci sa historickému dokumentu. Vzdialenosť a detailnosť problematiky primárne určená argentínskemu obyvateľstvu, či záujemcom o históriu Latinskej Ameriky spôsobila, že tieto dve časti z celkového hodnotenia vynechávam.(2.11.2005)

  • - Záver filmu tvorí trojminútový záber na mŕtvolu Che Guevaru, symbol odboja proti kapitalizmu. Tvorcovia chceli dlhým záberom prinútiť diváka zamyslieť sa nad cenou života, ktorú je treba za odboj zaplatiť. (Biopler)

  • - Na dokumentu se podílel i režisér Octavio Getino. (Pavlínka9)

  • - Tento film nese částečně odpovědnost za nové a přísné zákony o cenzuře. (Pavlínka9)