天と地と
Heaven and Earth
Obsahy(1)
Ten to Chi to je japonský výpravný film, založený na událostech ve feudálním Japonsku během 16. století. Vládnoucí šogún ztratil kontrolu nad zemí a místní panstvo si bere co chce. Film se opírá o události kolem dvou hlavních postav, Takeda je starší a jeho ambice jsou dobývat a posléze vládnout celé zemi. Kagetora je mladý, poctivý k lidem, netouží po boji a tak jen chrání, co je jeho, přičemž je zamilován do dcery rádce, třebaže složil přísahu celibátu, výměnou za sílu k boji a uchování království. Protože Kagetorovo panství leží v cestě Takedovi, musí se tedy spolu nevyhnutelně setkat a bojovat, až do finálního rozhodnutí. (Zet)
(více)Recenze (8)
║Rozpočet $42miliónov║Tržby USA $307,775║Tržby Celosvetovo $71,000,000║ ()
Uzasny zaver filmu, posledni pulhodina je doslova dechberouci. Takhle velkolepe natocene bojove sceny se jen tak nevidi a i charaktery obou proti sobe stojicich vojevudcu jakoby najednou vystoupily. Kanadska priroda se tez krasne pojaponstila. Jen me osobne chybela jeste hlubsi vybrousenost jednotlivych postav. Ale uzasna podivana skvele zachycujici obdobi Sengoku to bezesporu je. ()
Neskutočne nezáživný historický veľkofilm v ktorom proti sebe bojujú dve strany, ale tie postavy sú tak ploché, že mi bolo úplne jedno, kto vyhrá. No a bitky tiež katastrofa. Áno je to síce ešte analógový film so stovkami skutočných štatistov namiesto miliónových CGI armád, ale sú to fakt len také manévre so spartakiády v ktorých sa armáda cvála na koňoch z jednej strany na druhú a tak neustále dookola. Nielen krv, ale aj akákoľvek taktika absentuje. Len minimálne niekto s niekým skríži meče a predstiera, že sa akože bije. Totálna fraška. Okrem množstva dokonale vystajlovaných štatistov, ktorí trénujú na nejaký maratón, či čo, celkovo zaujme vizuálna stránka. Tá je fakt pekná. Či už nasnímanie tých výletníkov s krycím menom armáda, tak aj všetky rôzne domy alebo japonské čerešne s ktorých opadávajú listy. Celkovo na mňa film pôsobil až príliš artovo a koment Pulpera je oveľa napínavejší. 4/10. ()
V prvom rade musím napísať, že dĺžka 215 min. je značne premrštená. Verzia, ktorú som videl ja mala asi 2 hodiny, čo by odpovedalo japonskej nezostrihanej verzii. Osobne som tiež presvedčený, že táto minutáž je pre film ideálna a dokonale stačí pre plochu rozprávania príbehu. ,,Ten to Chi to" , poprípade v angličtine ,,Heaven and Earth" vyniká predovšetkým jednoducho očarujúcim vizuálnym spracovaním, kde sa nemenej úžasné kanadské lokácie dajú tipovať tak v dvoch záberoch a ak o tejto skutočnosti divák nevie, možno by aj to ľahko prehliadol. Veľkému umeleckému zážitku tiež napomáhajú kamera, vďaka ktorej film často pôsobí omnoho výpravnejšie než v skutočnosti je a tiež priam meditačná hudba. Vyčítať by sa dalo filmu len niekoľko drobností - predovšetkým ako bolo uvedené trocha lepšia prepracovanosť charakterov a u mňa osobne fakt, že v množstve nezapamätateľných mien som sa občas strácal. Záverečná scéna filmu ponúka predstavenie, ktoré sa len tak nevidí. (6. hodnotenie, 4. komentár k filmu) ()
Jeden z najvýpravnejších japonských filmov... Film sa odohráva v druhej polovici 16. storočia, keď moc vládnúceho šogúna klesla na toľko, že jednotliví menší vládcovia provincií si doslova robili čo chceli. Bojovali medzi sebou o rozširovanie svojho vplyvu a územia. Situácia sa okolo roku 1560 vyhrotila natoľko, že sa zjavili niektoré kniežatá, ktoré mali dosť síl zvrhnúť samotného šogúna, a ovládnuť celé Japonsko. Film rozpráva o pre Japoncov veľmi dobre známom konflikte medzi dvoma takými kniežaťami: Shingenom Takedom, a Uesugi Kenshinom. Medzi nimi prišlo k piatym bitvám, všetky sa odohrali v údolí Kawanakajima, čo bola akási hranica medzi jejich panstvami. Vo filme je zobrazená druhá a štvrtá bitva. Obidve sú nafilmované skvostne! Tvorcovia však bitevné scény nenakrúcali v Japonsku, ale Kanade, kde našli ideálne pohorie a prostredie. Skvelý je aj symbolický záver filmu, pretože najväčšia štvrtá bitva skončila nerozhodne a len dokumentovala márne snaženie oboch kniežať.... Postavy oboch vládcov sú podané trochu zjednodušene, Kenshin je tu skôr ten dobrý, a Shingen zlý, čo úplne nezodpovedá realite, ale vzhľadom na to, že sa nejedná o seriál (kde by bolo viacej priestoru rozviesť jednotlivé charaktery do hĺbky) ale o film, filmársky je to podané skvele. Film má až 215 minút, napriek tomu sa vôbec nenudíte... Film som si vychutnal do poslednej vety, lebo som k nemu robil titulky... :) ()
Takové 2 hodiny (asi hodně drahého a jak píše Pulper, tak i zřejmě nepřesného) dějepisu. ()
Tu uvedená dĺžka je buď prehnaná alebo som videl zostrihanú verziu filmu (mala okolo 100 minút), čo by ma trochu iritovalo, aj keď na druhej strane by to vysvetľovalo niektoré nejasnosti a mierne chaotické podanie prvej polovice filmu, ktorá pôsobí zostrihane - väčšina udalostí nemá nijaký väčší dopad na už aj tak jednoduchý dej s úplne zbytočnou a nedotiahnutou romantickou líniou a prakticky sa tam celý čas nič nedeje. Mladý Kagetora Nagao sa stane vodcom klanu, keď zvrhne svojho brata a dostane sa do konfliktu so susediacim klanom Takeda, ktorý vedie knieža Harunobu. Po pár intrigách, zradách, popravách, bojoch a súbojoch príde čas na záverečnú bitku a film končí... Za čo je vlastne tých 5*? Za výbornú kameru, skvelé kostýmy, nádherné zábery na exteriéry a prírodu a najmä za bojové scény, v ktorých sa preháňajú tisíce komparzistov a stovky jazdcov, všetci v dobových kostýmoch a zbraniach. Pri tomto pohľade je jednoduchosť deja jasná - hlavná sila filmu stojí na zobrazení bojov medzi "Tigrom z Kai" a "Drakom z Ečiga" a ich zbytočnosti (ten, kto pozná aspoň trochu japonskú históriu vie, čo myslím) - čo symbolizuje aj záverečný súboj medzi hlavnými protivníkmi a samotný záver - a to sa tomuto filmu podarilo - pohľad na valiace sa vojská je skutočne epický (aj keď vďaka neprítomnosti krvi boje vyzerajú o niečo menej realisticky) a človeku to dokonca až pripomenie Kurosawowe eposy, ku ktorým sa tento film očividne hlási. Nejde o psychologicky prepracovanú štúdiu charakterov hlavných aktérov, ale skôr o umelecký film, ktorý má diváka skôr nadchnúť svojim vizuálom. ()
Nelíbí. Velkolepé, barevné. Až na to, že celé armády té doby neměly stejnokroje, ale jednotky určitých generálů byly občas barevně odlišené, přičemž hlavně se lišily erby svých pánů. Výrazná červená byla spíš výjimka. Proto taky v armádě Shingena Takedy byli rudí jen vojáci Masakageho Yamagaty. Po porážce Takedů Tokugawy pak na doporučení svého pána hodil svoje lidi do rudé Naomasa Ii a tihle chlapíci proslulí jako Rudí ďáblové byli nasazováni do těch nejkrvavějších akcí. Jestli byli samurajové Kenshina černí, to nevím. Na to, jak se ve filmu bojuje, není (jak tu bylo napsáno) vidět absolutně žádná krev, a to ani na čepelích. Bitvy jsou masové, ale připomínají spartakiádu. Působivá je scéna zavraždění manželky a syna vzbouřeného vazala. Jenže Kenshin je tam zobrazen jako lidumil, což není pravda a to je vlastně moje největší výtka vůči celému filmu. Kenshin toužící po míru a Shingen usilující o ovládnutí Japonska. Ambiciózní byli oba. Rozdíl je v tom, že Kenshin si strašně potrpěl na svou samurajskou čest a za každou cenu se chtěl co nejvíc proslavit jako válečník a obyčejní lidé ho zajímali jen jako prostředek pro jeho plány. Shingen byl sice kruťas a přefiknul kde co včetně vlastní neteře, ale na své zemi mu záleželo, byl skvělý administrátor a lid ho miloval. Nechápu, proč tak dlouhý film končí nesmyslně nerozhodným soubojem v řece. Přitom tam mohli krásně znázornit i posun vztahů mezi oběma muži tj. z nepřátel na život a na smrt de facto kamarádi. Když na Takedy uvalili Hojoové embargo na sůl a rýži, Kenshin proti tomuhle z jeho pohledu nečestnému jednání protestoval a potřebné zásoby Shingenovi dodal. Po Shingenově smrti ho dokonce Kenshin oplakával. Takhle fakt ne. ()