Oblek

Chudojnazarov je svojský režisér. V Luna Papa ani tu (a ani inde) nemožno hľadať verný opis krajiny (keďže Tadžikistan i Uzbekistan, ale i Balaklavský záliv na Kryme - filmárske lokality zmienených snímok vyzerajú v reáli dosť inak, než v jeho dielach). Pozn.: to vravím z osobnej skúsenosti. O toto všetko tu ale nejde - jemu ide o zľahka, či dosť hyperbolizované situácie zo života, ktoré sa zakladajú kdesi v hĺbke na reálnom základe. Vo filme Šik s nimi pracoval možno ešte lepšie, než v Luna Papa. Ak sa nebudeme dívať na prehnanú absurdnosť situácií (až na jednu výnimku tu chuligánstvo ani zločin nie sú potrestané), mystifikované kontexty - autor miluje trajekty, hoci na Kryme sa z Balaklavskej "buchty" loďou nikam nechodí (s výnimkou jednej pláže) - ok beriem filmársky počin, kde sa mu "dve strany" hodia - bohatstvo, chudoba,"glamour" a realita. Niektoré scény sú absurdné, či prehnané (otec, čo vyhodí kufor cez palubu), každý tu pred čímsi uniká a všetky problémy sa riešia kriminálne a nožom (na mňa už toto bolo priveľa). Najviac ma "bavila" dejová línia s predavačkou rýb, no práve z nej pramenil silný a smutný koniec diela, ktoré má od reality (hoci aj od ťažkej reality týchto krajín v rokoch vzniku filmu) poriadne ďaleko... (28.12.2020)