Reklama

Reklama

Barmská harfa

  • Japonsko Biruma no tategoto (více)
Trailer

Obsahy(1)

Júl 1945. Japonská armáda je na ústupe. Čata v Barme sa snaží udržať si svojho ducha. Inšpirácia prichádza od ich spolubojovníka Mizušimy, hráča samouka, ktorý im hrá na lutnu. Na konci vojny, keď čakajú na návrat do vlasti v zajateckom tábore Mudon, Mizušimu pošlú na výzvedy do hôr, kde sa majú Japonci zakopať. Mizušima je neúspešný, Briti zaútočia, mnohí padnú a Mizušimovi spolubojovníci sa obávajú, že padol aj on. On samozrejme prežije a je prezlečený za budhistického mnícha. Na ceste do Mudonu, za svojimi kamarátmi, ho deptajú pohľady na mŕtvych japonských vojakov. Rozhodne sa zasvätiť svoj život modlitbám, no jeho kamaráti sa ho snažia prehovoriť na spoločný návrat domov do Japonska. (matriosa)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (41)

džanik 

všechny recenze uživatele

Často se ptáme, proč je svět takový, jaký je a co my sami vlastně zmůžeme. Je to přesně tak, jak píše Mizušima ve svém dopise, tj. najít sílu vytvářet mír ve světě vlastním příkladem (působit skrze lásku dobro ve vlastní rodině, v sousedství, v práci... a nepočítat má dáti - dal). Dovolím si zde ještě ocitovat Matku Terezu: "Myslím si, že svět je dnes úplně převrácený a tolik utrpení je tu proto, že je tak velice málo lásky v domovech a v rodinném životě. Nemáme čas pro své děti, nemáme čas na sebe navzájem, není čas, abychom se těšili jeden z druhého." ()

Madsbender 

všechny recenze uživatele

Nádherný film. Teraz už chápem, prečo sa príbehy o mužoch a vojnách prechovávajú v piesňach. I Barmská harfa je takouto citlivo komponovanou piesňou, plnou smútku. Na pohľad jasné a univerzálne, hlboké posolstvo ochromuje svojou silou. To, čo Ichikawa vyjadruje obrazom i zvukom, sa nedá opísať slovami. Vpravde vymykajúce sa pozemskému, tak ako nebeská hudba harfy, i pekelné obrazy nezmyselnej smrti, ovládanej slepou túžbou po zachovaní česti v zmysle tradičného myslenia japonského ľudu. Kamera prechádza popri kostiach mŕtvych, pozoruje tváre vojakov vyčkávajúcich na svoj osud a nakoniec sa odpútava od poškvrnenej zeme a kĺže nad hladinou rieky v ústrety tomu, čo sa už stalo a je možné s tým len naďalej žiť. Len jeden muž, ktorý prešiel dlhú cestu pochopil a prijal svoje poslanie, v ktorom sa zračí malá šanca, iskra budúcnosti. 100% ()

Reklama

Flego 

všechny recenze uživatele

Veľmi zvláštny protivojnový snímok odohrávajúci sa v Barme, kedy bolo jasné, že japonská armáda prehrala. Film farbistým sposobom balancuje na hrane vojnových útrap a nevšednej poetiky prezentovanou predovšetkým spevom vojakov a hrou na malú harfu. Hovorí o zbytočných vojnových stratách na ľudských životoch nevšedným sposobom, nesnaží sa robiť arbitra a obrazmi a myšlienkami vnáša do diváka patričné duchovno. ()

classic 

všechny recenze uživatele

„Hej, Mizušima, vráťme sa do Japonska spoločne!” • Veru, kapitán Inouye, má rozhodne pravdu, keďže sa obidvaja momentálne akurát nachádzajú v ďalekej Barme, čo v dnešnom ustanovení predstavuje už Mjanmarsko, ktoré je inak od ich japonskej pevniny vzdialené vzdušnou čiarou až neuveriteľných - cca 4758.9 km, kedy by napríklad takému rýchlemu holubovi trvalo celú túto trajektóriu zdolať za približne takých 67h 59min, asi toľko na samý začiatok pre väčšiu orientáciu divákov, aby si vedeli trochu lepšie predstaviť i samotné miesto diania. • Následne by som rád pokračoval i so samotným dianím, čiže, o čom vlastne pojednával tento výnimočný scenár? V podstate asi o tomto: „Ako sa japonský desiatnik..., ináč vynikajúco hrajúci na harfe ♫ , čo má i svoj špecifický a pevne stanovený význam, a mimochodom, celá kapitánova čata by sa kľudne uživila v nejakom, vychýrenom speváckom súbore, pretože počuť spievať, povedzme, miestami trošku melancholické piesne v ich priamom podaní, mi občas normálne vtislo slzy do očí, ale nielen iba z týchto hlasových prejavov, zároveň i z hrôzostrašných obrazov, ohľadom nezmyselnosti vojny, ako takej, áno, a v tomto konkrétnom prípade sa totižto jedná o silný, protivojnový film, aký ma totálne spacifikoval, až som sa pomaly ani nemohol hýbať, tak som bol ním maximálne ohromený”. • Naschvál som nenadviazal na popis deja v predchádzajúcej, priamej reči, a ešte pred tými notami, čo sa teda týka toho nemenovaného vojaka, ktorý dokonca i svoje meno hneď má, tým pádom ďalej načrtnem nanajvýš snáď iba to, že neskoršie prehodnotí svoj doterajší spôsob života v radikálnom ponímaní, o akom sa mnohým ani nesnívalo, vrátane jeho spolubojovníkov, z ktorých sa medzitým stali najlepší priatelia. • Myslím, že i napriek určitému tajnostkárstvu z mojej strany, predsa ponúkam i ďalšiu indíciu, spočívajúcu v dátume - niekedy okolo júla 1945, a taktiež k tomu pridávam i zrovna ustupujúcu vojenskú jednotku naprieč hornatým terénom, snažiacich sa dostať kamsi do Thajska, čochvíľa dozvedajúcich sa, že je definitívny  k-o-n-i-e-c, no zrejme ešte nie úplne pre všetkých, čo o malú chvíľu bude dokumentovať i naprosto zásadná sekvencia - inej - zabarikádovanej, zfanatizovanej, a ozbrojenej jednotky, ktorá sa proste nedokáže zmieriť s tým, že by mala už konečne zložiť zbrane, a tak práve v tomto momente, som si uvedomil, že sa na mňa odteraz chystá niečo, čo som asi doteraz pravdepodobne nevidel, pretože, podotýkam, že tomuto psychologickému, MIMORIADNE zručne nakrútenému filmu a s pôsobivou hudobnou zložkou, by podľa môjho svedomitého uváženia nestačilo hodnotenie ani piatich hviezdičiek, tak som Ičikawovým snímkom strašne pohltený, že takmer ani nenachádzam dostatok vhodných slov na vyjadrenie svojej »filmovej spokojnosti« , akú som jednoznačne už veľmi dlho nezažil, a pritom mi je Biruma no tategoto, niekoľko rokov dobre známa, ale až teraz som sa k nej napokon dostal, skrátka, zbytočne som čakal na spasenie sveta, ktoré asi nikdy nepríde. • Režisér vytvoril naozajstné »majstrovské dielo« , nadčasové, z ktorého by si mali brať mnohí príklad, ale bohužiaľ, ako vidíme i v súčasnosti, nie je tomu celkom tak, a vôbec, žili sme my ľudia niekedy bez brutálnych konfliktov počas dejín samotného ľudstva? Nie! Skúste si vyhľadať a prečítať knihu: História vojen, kde sa sami dozviete, koľko utrpenia museli absolvovať nielen samotní obrancovia, ale súčasne aj obyčajní civilisti, ktorých sa to rovnako bezprostredne týkalo, a tak sa nakoniec len prosto opýtam, dožijem sa aspoň ja, či budúce generácie, života, bez týchto ťažkých bremien? , no takáto harmónia nejestvuje asi ani vo vedeckofantastickej literatúre! A na záver: Všetci, obľúbení užívatelia, skúste si pozrieť tento unikátny počin, ktorý sa vám doslova vryje pod kožu, a potom mi prostredníctvom spätnej väzby dajte vedieť, či som mal pravdu? ĎAKUJEM. () (méně) (více)

vypravěč 

všechny recenze uživatele

Film o cestě k sobě samému v čase, který se zdá plynout již jen ze setrvačnosti, který je plný zkázou a bolestí. Tedy v čase, který toho, kdo dýchá jeho nedýchatelný vzduch, může vytrhnout z vlastních kořenů a vystavit dravčímu zobanu pochyb nad smyslem bytí, nad možností žít, se hlavní hrdina dotýká duchovní pravdy, která se mu – snad jen jakoby náhodou – odkryla na jeho trýznivé pouti. Střet s definitivností u něj zpřetrhal pouta s jeho dosavadním životem – podobně jako u hlavního hrdiny ruského filmu Vzestup – a on pohlédl na svět z pozice konce. Za naprostého chaosu, rozkmitávajícího smysly do naprostého nebytí, dokázal stanout a být. Je to heroismus svého druhu, uchránit se pokušení smrti. Barmská harfa je skvělým svědectvím o tomto vnitřním přerodu. ()

Galerie (8)

Zajímavosti (4)

  • Kon Ichikawa řekl, že původní román je považován za fantazii a rozhodl se tento aspekt příběhu odstranit. (aporve)
  • Snímek byl natočen na motivy stejnojmenného románu Mičia Takejami. (Hans.)
  • Původně měl být snímek barevný, ale kvůli obavám z poškození velké a drahé kamery v náročných lokacích se točilo na levnější černobílou kameru. (Terva)

Reklama

Reklama