Nehoda

Väčšina filmových príbehov tragickou nehodou končí, tento ňou začína. Začiatok je teda originálny a obstojne navnadí. Zbytok tvorí dlhočizný vševysvetľujúci flešbek. Bogarde i Baker v hlavných úlohách sú fajn, mladučký York je príjemným oživením, ale film má vcelku dosť pomalé tempo, nevýrazný milostný päťuholník (áno, aj takýto exot sa vo filme niekedy pritrafí) s nadštandartnými vzťahmi medzi profesorom a jeho dvoma študentami ma veľmi nepresvedčil a film tak často nudil. (07.07.2023)

Není všechno zlato, co se třpytí aneb Oxford, jak ho neznáte. 1) Film jsem sledoval kvůli 25letému Michaelu Yorkovi (šlechtic William), který mě nezklamal. Bohužel však moc prostoru nedostal. Jistě si při natáčení vzpomenul na vlastní studium v půvabném Oxfordu s krásnými trávníky, přírodou za humny, projížďkami po kanálech a typickou anglickou architekturou všude kolem. 2) Vedle zmíněného film oplývá chmurnou téměř skandinávskou, chtělo by se říci, atmosférou, což vzhledem k potlačovaným emocím a smrtelně vážně pojímaným vztahům proměnlivým jako v telenovele ovšem není divu. (31.05.2014)

Svet univerzitných intelektuálov, študentov a spoločenskej smotánky v psychologickom príbehu, kde pod úctyhodnou fasádou spoločenského postavenia sa skrýva neúprimnosť, klamstvo a potlačované pudy. Úprimnejšie posolstvo a mravnú nádej v sebe nemá ani učiteľ, ani jeho žiaci. Veci, prostredie a nálada príbehu vychádzajú zo zvláštne stiesňujúco- smutnej atmosféry celého filmu, odohrávajúcej sa akoby v opare neradostnej spomienky. Autohavárii dvoch mladých študentov na počiatku filmu dejovo totiž predchádza väčšina nasledujúceho deja. Spočiatku pomaly sa rozbiehajúca a mierne uspávajúca zápletka dostáva postupne pevné kontúry v chovaní sa jednotlivých aktérov - vysokoškolského profesora, jeho študentky - rakúskej šľachtičnej a jej dvoch nápadníkov. Losey ozvláštňuje dej dialógom prebiehajúcim mimo zobrazovaný dej, zvukmi z okolia, ktoré sú protikladom zobrazovanému statickému pokoju, pokojným a navonok uhladeným správaním sa hrdinov, v ktorých vrú nepokojné vášne, zameraním obrazu na jeden objekt. Zdržanlivosť a predpísaná noblesa sa ventiluje na stretnutí smotánky vo vile jedného zo šľachticov, kde úctyhodní muži odhodia saká a púšťajú sa do agresívneho súboja na hromade pripomínajúceho akúsi interiérovú obdobu rugby. Zobrazenie spoločenských masiek , pretvárky a každodenných klamstiev voči najbližšiemu okoliu na vysokej úrovni, kde rovnocenné miesto dostali dej, herci (zaujme Dirk Bogarde aj Michael York) aj obraz. (17.08.2005)

Reziser Joseph Losey Modesty Blaise 1966, Vlak s mlekem zde jiz nestoji, Tajny Obrad/ natocil uchvatnu spolocensku konzervacku nielen o zivote vyssich anglickych kruhov, ale aj o autonehodach, milostnych pomeroch atd atd. kazdopadne vyborne to odsypa, tempo je masakrozne dobre, nuda mi prakticky ani nehrozila. Kulisy na urovni, dialogy tiez. A hlavne herecky je film perfektny, neznasam sice Bogarteho /Victim, Sluha, Smrt v Benatkach/, ale slavne proflakle drzky su tam. A to nie ledajake slavne proflakle drzky, ale samotny Stanley Pekar /jeden z prvych kandidatov na Bonda, hral v Robbery 1967, Italian Job 1969/, dalej vybornu Delphine Seyrig /Sakal 1973, nenapadny Puvab Burzoazie/, a videl som tu aj Alexandra Knoxa /bondovka You Only Live Twice, Chartum 1966/. Spravanie sa na urovni, postavy behom filmu nevypustaju bioplyny, negrgaju a nesturaju sa v nose : to vidim ako velke plus . 75 % (02.06.2018)

Nezaujalo ma to, ani nie tak pre pomalé plynutie deja, ale skôr pre to, že som sa v ňom trochu strácal. Prostredie Oxfordu, elitárskej spoločnosti a staromódnych zvykov, ktoré iba zakrývajú to, čo je pod nimi skryté, ma nemohlo zaujať. Samozrejme, že bolo možné nájsť niekoľko zaujímavých epizód i vierohodne stvárnených postáv. Pozitív je však príliš málo na to, aby som zvýšil pôvodné hodnotenie. (18.09.2020)