Sbohem Dragon Inn (festivalový název)
-
Bu san
-
不散
-
Good Bye, Dragon Inn
-
Goodbye, Dragon Inn
Drama / Komedie
Tchaj-wan, 2003, 82 min
Česko-Slovenská filmová databáze
Jhershaw
Mnoho let po Umíněných mracích jsem se vrátil k Tsai Ming-liangovi, abych zjistil - při porovnání mého dojmu a převažujícího hodnocení ostatních - že to není pro mě. Skoro bych řekl - že jediná větší nuda než na tenhle film koukat, muselo být ho natáčet. Na filmech oceňuji umění zkratky - a tohle by jako atmosférická 20minutovka fungovalo, ale hodina navíc mě naprosto ubila. Sledovat několik minut, jak jde postava chodbou, jí nebo uklízí kinosál - zas je to ideální film např. do dopravního prostředku, můžete se chvíli dívat po okolí nebo si i zdřímnout, ale ve filmu vám nic neuteče (a to i doslova).(23.11.2016)
zette
Pekelne minimalisticka podivana, ktera sice ma jakousi auru a ducha atmosfery stareho kina... Po obsahove strance je ale chudy jako bangladezsky student. Mozna, pokud bych byl "intelektualne naladen" a videl film na nejakem filmovem festivalu v malem kine, budu hodnotit lepe. Takhle doma, na gauci me to ovsem neoslovilo.(22.6.2015)
HareS
Melancholicko nostalgická clivota za nenávratnou etapou existencie jednosálových kín. Vitajte v Taipeii. V obrovskom kine. Tsai Ming-liang nám urobí ochotného sprievodcu cez záverečnú fázu života tohto starého kina. Posledných deväťdesiat minút pred jeho uzavretím, posledná noc pred pohltením a nasiaknutím Východu zničujúcou západnou kultúrou, prinášajúcou so sebou éru multiplexov. Nenápadné herectvo všetkých zúčastnených tvorí spoločne s takmer nehybnou kamerou kontemplatívne rozjímanie a smútok za zlatými časmi. Okresané dialógy až na samú dreň prezrádzajúce len to najpodstatnejšie, majú spoločne s minimom strihu a prázdnymi zábermi tendenciu pomalého vpíjania sa do hlavy publika, ktorého podiel na spoluutváraní príbehu je nemalý. Na rozdiel napríklad od "Chuti melónov" sa Tsai v "Good Bye, Dragon Inn" drží bližšie pri pevnej zemi a žánrovú hranicu má vopred jasne stanovenú a vymedzenú. "Dragon Inn", prelomový Kingov film, premietaný ako posledný v programe pred nezvratným rozkladom starého kina a zároveň symbolizujúci zármutok za koncom dávnej pred-digitálnej nemultiplexovej éry. Chun Shih a Tien Miao (obaja hrali aj v pôvodnom "Dragon Inn") predstavujúci samých seba, ktorých dialóg hovorí za viac než tisíc slov: "Nikto už na filmy nechodí a nikto si na vás nespomenie" (vraví Chun Tienovi). "Good Bye, Dragon Inn" vnímam ako reprezentatívnu vzorku ázijského minimalizmu na strane jednej, i ako finálne štádium konca jednosálovej kinokapitoly, po ktorej zostali len vyprázdnené priestory určené k nekonečnému blúdeniu a nachádzaniu dávno strateného. Dvere sa zavrú a sála sa zaplní tichom, ktoré už nebude ničím a nikým prehlušené. Nikdy. 95%(26.6.2012)
Adrian
Good bye Dragon Inn - formálne i naratívne minimalistický, dušou a srdcom obsiahle veľký. Film je nádherne nostalgickou spomienkou a poctou inštitúcii tzv. "malých kín", ktoré v dnešnej dobre multiplexov pomaly, ale iste zanikajú. Pár ľudí v prítmi kinosály, staršia uvádzačka a mladý premietač ako aj hľadisko samotné - to všetko je malou vzorkou nášho súčasného sveta a odráža v ňom jeho krásu aj chyby - kino sa tak tu stáva nielen miestom, kde môžme sledovať fiktívne príbehy, ale pre nás divákov tohto filmu je to hľadisko na druhú, keď v ňom samotnom môžme nachádzať viacznačné paralely so skutočným svetom "tam vonku". Dlhé, statické zábery - kompozičné nádherné až do detailu, tak pred nami defilujú ako fotografie zo starého albumu - v ktorom môžme podľa nálady listovať a spomínať. Vytvárajú nepopísateľnú melancholickú atmosféru, ktorá u mňa pretrvala ešte dlho po skončení záverečných titulkov.(28.1.2005)
Artran
Svébytná lyrika tohoto tichého díla se ve vás bude nezřetelně zpřítomňovat, jako byste četli jakousi nostalgickou báseň. Báseň, která vás přenese na hodinu a půl do zapadlého taipeiského kina, téměř opuštěného, kde se potemnělými chodbami šourá zchromlá uklízečka a kde neznámý mladík marně touží po mužském dotyku. Venku prší a tak snad i vy dáte zavděk tímto ošuntělým přístřeším. Zrovna dávají slavný čínský film, hlasy postav se nesou sálem, ale jejich ozvěna jakoby už byla z jiného času. Možná i lidé, které tu potkáte, jsou jen mlčenliví duchové. Ještě při odchodu věnujete dlouhý pohled vyprázdnivšímu se sálu, aby se vám navždy vtiskl do paměti, a pak už se jen zatáhne roleta a vše se nechá opuštěno noci, jejím neonům a vzpomínkám...(17.8.2008)