Katova píseň

Vykastrovaná verzia knihy. Prostredných, nezáživných zhruba 400 strán vybavovania práv na film a rozhovory je postláčaných asi do dvoch scén a prekvapivo to celkom vadí. A sebadeštruktívnu samovražednú lásku medzi Gilmoreom a Nicole som im neveril vôbec, byť sú obaja super obsadení a dobre hrajú. Atmosféra mormonskej komunity, ktorej vykreslovanie v úvodných dvoch stovkách strán knihy patrí medzi jej najsilnejšie zložky, funguje tak napol. Na druhú stranu s týmto filmom, na rozdiel od knihy, nemám žiadny osobný problém. Proste len robí to, čo Mailer zamýšlal pôvodne: mapuje a NEstranne pozoruje. Kniha ma v tomto dosť vytáčala, keď dokola sondovala hlavou ľudského odpadu menom Gary Gilmore a potom ešte opakovane zdôrazňovala jeho inteligenciu. Tu to máte bez komentára, proste jeden zbytočný idiot, zločin a trest. Ale ako hovorím, je to trochu paradox, pretože nejakú tú katarziu (záverečný rozhovor Schillera s Nicole; pre mňa spolu s odvolacím súdom najsilnejšie okamžiky predlohy) dosiahnete práve po tých obsiahlych opisoch a hodinách a dňoch strávených s jej postavami. Všetky tie detaily zo života každej jednej osoby, čo nejakým spôsobom zavadila o osud Garyho Gilmorea mali svoje opodstatnenie a vo filme chýbajú. (23.10.2018)

Katova pieseň, román Normana Mailera, je moja najobľúbenejšia kniha. Je to rozsiahla kniha, má okolo 1000 strán, a je v nej analyzovaná rozsiahle právna stránka procesov s Gilmore-om a veľmi silná je i psychologická stránka Gilmora. Najmä počas jeho pobytu vo väzení, ktoré Mailer opisoval pomocou bohatej korešpondencie medzi Gilmore-om a Nicole. Tieto nosné časti príbehu boli vynechané, kvôli formátu, dĺźky stopáže a určite aj kvôli rozpočtu. Musím povedať, že odviedli dobrú prácu. I keď réžii vytýkam nedynamickosť niektorých pasáží, scenáristom vytýkam nezrozumiteľnosť niektorých udalostí (kvôli krátkosti filmu) a počiatočnú zmätenosť T.L. Jonesa. T.L.Jones sa mi zdal v prvých scénkach trochu stratení. keďže sa mu podľa mňa, nepodarilo uchopiť esenciu Gilmorovej osobnosti, ale s postupom príbehu sa herec z rolou viditeľne stotožnil. Chýba mi tu aj nedostatočné zvýraznenie hlavnej myšlienky knihy, a to neschopnosť štátnych zariadení rehabilitovať odsúdencov pre život "vonku". Môj verdikt je - scenáristi a režisér uchopili esenciu príbehu a vytvorili film, ktorý by mohol diváka povzbudiť k tomu, aby si knihu raz vzal do ruky. (26.08.2010)