La sorella di Ursula

Suchý, násilím nesmelý a antierotický ( rozumej málo vzrušivý ) hybrid gialla a soft porna. Je to len nudná kriminálka, ktorá sa zmieta sem a tam, to čo máme v žánri najradšej nám odmieta ponúknuť. Ženské sa tu vyzliekajú s radosťou, ale tá najkrajšia ( Barbara Magnolfi ), sa tu promenáduje zahalená od hlavy až po päty. Pravdepodobne kvôli príbehu. (26.01.2014)

V komentári k giallo filmu Strip Nude for Your Killer som spomínal že tam bolo trocha viac erotiky ako je u tohoto umeleckého, ale miestami pokleslého, žánru zvykom hoci nános jemnej erotiky je takpovediac povinnosťou. Kým v spomínanom snímku to malo nejaký ten efekt tak v tomto The Sister of Ursula to bolo akurát tak na obtiaž. Samoúčelnejšiu nahotu som nevidel ani v tom najhoršom sexploitationu alebo naziploitationu v ktorých ide iba o to. Bez akéhokoľvek hlbšieho významu bola v každej scénke aspoň jedna slečna nahá. Soft-sex takisto iba prerušoval dej než by mal chlapsky pobaviť. scenár o ničom, vrah takisto. Záverečné rozuzlenie pomerne skoro odhalené. Takže som sa po celí čas nudil. Vrcholom to celého bolo masturbovanie ženskej zlatou retiazkou, to už tí tvorcovia nemohli vymyslieť niečo zaujímavejšie ? 1,5* (21.08.2014)

Ja tieto 70s giallo filmy proste milujem. Film teoreticky nepatrí medzi najužšiu špičku žánru, ale je čistá radosť ho sledovať. Je veľmi "by the book", ale tu to vôbec nevadí, snáď je tu viac nahoty, prímorské prostredie oku lahodiace, Magnolfi zo Suspirie podmanivá, typická hudba a pôsobivá pointa. Love it! (27.02.2022)

La Sorella di Ursula je typickým príkladom neskorého gialla, kedy sa už štýl dosť opozeral, a pozornosť divákov priťahovali iné žánre. Tvorcovia, ktorý sa stále ešte snažili niečo z daného žánru vyťažiť, museli pridávať na klasickú "gialloschému" nové prvky. Raz z menším, a raz z väčším úspechom. Tento žáner vždy staval hlavne na troch pilieroch: Stvárnenie vrážd (vyčínanie neznámeho zabijaka), erotické scény s vyzlečenými ženami, a zvláštnej (často takmer nadprirodzenej) atmosfére s prekvapivou pointou... Kedže pointa a identita zabijaka je nemenným archetypom žánru, na ktorý sa nedalo moc siahať, tak mali len dve možnosti...: Pritvrdiť v zobrazení násila, alebo v zobrazení erotiky... Tvorcovia La Sorella di Ursula sa jednoznačne vydali cestou najlahšou, a to tvrdšej erotiky. Filmu tak dominujú početné erotické scény, ktorých je možno aj viacej než vrážd, navyše sú na svoju dobu dosť odvážne. Keby však zostalo len pri nich, tak nízke hodnotenie z mojej strany ho neminie. Ono totiž slabín má tento film hneď viacero. Okrem poslabšieho scenára, sú tu aj poslabší herci, viaceré nelogičnosti a veľkým problémom je aj slabšia pointa, ktorá pre znalcov žánru nie je určite šokujúca. Totiž keď už máte niečo s tohto štýlu napozerané (a poznáte trochu staré finty tvorcov) tak minimálne tušíte kto je vrahom už v polovici filmu... Ale... Tvorcovia u mňa veľmi zabodovali atmosférou a exteriérmi. Musíte však film pozerať skutočne pozorne, a všímať si rôzne jemné náznaky a často citlivú prácu s kamerou, ktorú by som u nejakeho "softporna s prvkami gialla", ako tu napísal jeden užívaťeľ určite nečakal. Zároveň však musím súhlasiť s tvrdením ďalšieho užívateľa, že film je skutočne pre fanúšikov žánru, ostatní ruky preč, lebo vaše hodnotenie nebude mať daleko od odpadu. Atmosféra sprevádzajúca vraždy je fakt premakaná ako u špičiek žánru, niektoré scény a interiéry ma príjemne prekvapili: Napr. stará veža pevnosti prestavanej na hotel so zavesenými figurínami bez tváre, či monológ jednej zo sestier v kostole pred kovovým Kristom (taktiež bez tváre). Proste v softporne takéto scény nie sú...:) Nechcem robiť s komára somára, a vyhlasovať La Sorella di Ursula za umelecké dielo, ale v danej dobe neskorého gialla na ústupe ide vlastne ešte o starú dobrú školu.. Potom už talianske kiná ovládli veľký krokodíli, kanibali a zombie... a tam sa o jemnú atmosféru už nikto nestaral... (12.02.2011)

„La sorella di Ursula“ nemá příliš dobrý scénář, což je jeho hlavní nedostatek. To, co budete sledovat, vás nebude držet v napětí. Milioni používá až příliš jednoduché prvky gialla a filmu noir, nestaví z nich skutečně strukturu strachu a děsu. Jde spíše o chtíč, který je ještě kořeněný trochou krve a dostává tak méně přirozený rozměr. Jako erotický film celkem fajn, ale jako giallo spíše špatné. (28.03.2015)