Govorit Moskva
Obsahy(1)
Za slnečného letného dňa v roku 1941 sa na starom Moskovskom bulvári stretnú kapitán tankistov Vasilij Orlov a pomerne energická žena Ljubov Borisova. Po krátkom čase strávenom spolu sa on musel vydať na front a ona zostala v Moskve. Časté, hoci krátke návštevy v Ljubov živili nádej, že čoskoro budú s Vasilijom spolu už nastálo. Kapitán však, nanešťastie, zomiera na fronte dva mesiace pred koncom vojny. Dokáže jeho smrť smútiaca Ljubov prekonať? (bjjoba)
(více)Recenze (1)
Vo filme sa veľmi vkusne prelínajú dokumentárne sekvencie s hranými pasážami a práve kvôli tomu bol vo filme použitý čierny materiál, ktorý korešponduje s čiernobielymi archívnymi zábermi. Nakoniec farebný je iba záver filmu, ktorý prezentuje súčasnosť. Ak chcete vidieť maršala Žukova na bielom koni pri vojenskej prehliadke dňa 24.6.1945 tak si musíte pozrieť tento výborný film. O čom je? O prepadnutí Sovietskeho zväzu vojskami Osi dňa 22.6.1941. Na jednej strane vytvorenie vnútorného frontu, ktorý zahŕňal všetky tylové (dnes logistické) zložky, zastupovala ich Ľubov Alexandrovna Borisovova a na druhej strane silná vojnová osobnosť, ktorou bol vo filme aj v reálnom živote plukovník Vasilij Fjodorovič Orlov. A keďže film je takmer presným sprievodcom jeho bojovej kariéry tak aspoň v stručnosti niečo o ňom. Vojna ho zastihla v plne produktívnom veku mal 25 rokov a slúžil v armáde ako veliteľ samostatného tankového práporu. Z histórie vieme, že v tom úvode tých víťazných bitiek bolo poskromne, ale aj schopných veliteľov po Stalinových čistkách v armáde bolo málo a tak už v októbri 1941 bol zástupcom veliteľa tankového pluku a od decembra 1941 velil 107. tankovému pluku 8. armády Leningradského frontu. Bojoval o Leningrad a v bitke o Dubrovku bol vážne ranený. Liečil sa v leningradskej nemocnici až do mája 1942. Po prepustení prevzal 119. tankovú brigádu a vyznamenal sa aj v neslávnych bojoch o Ržev. Neskôr velil 31. tankovej brigáde a viedol brigádu v úspešnom boji o Kalinin. Do apríla 1943 bola jeho brigáda v tyle v Moskovskom vojenskom obvode. A 16.7.1943 už velil 8. gardovej tankovej brigáde s ktorou sa zúčastnil v bojoch o Orlov, Donbas, v Melitopoľskej bitke a v operácii Korsun-Ševčenkovskej. 6. decembra 1944 plukovník Orlov prevzal velenie nad 6. gardovým mechanizovaným zborom 4. tankovej armády 1. ukrajinského frontu a stal sa najmladším veliteľom zboru v Červenej armáde. Počas operácie Visliansko-Oderskej (12.1.1945 až 3.2.1945) klamlivou operáciou sa zmocnil predmostia, čím vytvoril podmienky pre prekročenie vodného toku 13. armády. Počas Dolnosliezskej operácii v bitke o meste Opole na rieke Odra bol 17. marca 1945 ranený, ale neopustil bojové pole a aj naďalej velil svojej jednotke. Dňa 19.3.1945 zraneniam podľahol. Na rozkaz maršala Koneva bola rakva s telom veliteľa zboru plukovníka Orlova letecký dopravená do Moskvy. 6. apríla 1945 dekrétom prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR o hrdinskom velení zboru, príkladnom plnení bojových misií a preukázanom hrdinstve bol plukovníkovi Orlovovi udelený posmrtne titul Hrdina Sovietskeho zväzu. ()