Nahý mezi vlky

Myslím si, že toto je celkom slušná adaptácia literárnej predlohy a cítiť, že na jej vzniku sa podieľal aj samotný Bruno. Chýbalo mi tu ale lepšie zobrazenie neľudských táborových podmienok a otrasného zaobchádzania s väzňami, ich mučenie. Tieto časti v predlohe boli naozaj silné. Naopak tých komunistických žvástov tu bolo ďaleko menej, čo mňa veľmi potešilo. No a film bol, čo sa postav týka, ďaleko prehľadnejší. Mal od začiatku tempo a kvalitu, ktorú nestratil do záverečného finále. A chlapec? O tom primárne film nebol, jeho príchod spustil len určité udalosti .. bol pre osadenstvo nádejou a zmyslom žiť... (30.05.2023)

Z místy dosti přesvědčivě a autenticky působícího lágrového prostředí a jeho fungování je poznat, že si tuto zkušenost autor knižní předlohy prožil na vlastní kůži, jako celek ale film příliš vyznívá coby komunistická agitka na objednávku východoněmeckého režimu. Překvapilo mě, že dítě, o které jde v názvu, nehrálo v příběhu větší roli. (23.05.2023)

Silný príbeh s veľkým odkazom. No nepáčila sa mi dramatizácia a celkovo i forma, akou sa snažili autori námet spracovať. Čakal som väčšie emócie. Tiež kostra príbehu občas dýchala miernou nudou, navyše niektoré situácie tu zachádzali do zbytočného chaosu okolo postáv s banálnym vyznením. V tomto smere mi to trochu pripomenulo snímok od Agnieszky Holland - V tme (2011). No narozdiel od neho sa v tomto prípade nedá uprieť aspoň istá dávka autentickosti. Lepší priemer. 65/100 (30.01.2018)

Vo východonemeckom snímku z koncentráku tesne pred koncom vojny mi nanajvýš nepravdepodobné pripadalo okázalé formovanie sa komunistického odboja, prinajmenšom miera filmárskej pozornosti bola kontraproduktívna. Inak bola miera reálnosti silná, čiernobiely obraz podtrhával dusnú atmosféru a herecké viacjazyčné obsadenie na úrovni. (30.01.2017)

Do koncentračného tábora je prepašovaný malý chlapec. V kufri. Bez viditeľných otvorov na dýchanie. Ale o technikáliách nechcem písať. Problém je, že namiesto živej bytosti tu dieťa zohráva skôr úlohu pasívneho talizmanu, ktorý si jednotliví trestanci kedy chcú pomojkajú v náručí, aby mali lepšiu náladu. A on drží ako hluchý dvere. Žiadny vzťah si s ním nikto nebuduje. Raz sa zasmeje a dvakrát rozplače. Dajú mu mlieko a trocha najesť. To je všetko. Inak by si divák mohol myslieť, že ide o figurínu. Myšlienka super. Je synom nikoho a zároveň všetkých. Ale prevedenie ma núti pokladať ho za kulisu bez duše. Film postupom času naberá patričné tempo. Je krutý, ako sa na túto tému patrí. Len vtedy už sa dejú veci nezávislé od najmenšieho obyvateľa Buchenwaldu, ktorý by tam v podstate ani nemusel byť. (23.05.2023)