66 sezón

Toto je priamy dôkaz toho, že dokumentárny film sa dá natočiť naozaj na všetko, a vždy môže byť natočený tak kreatívne, aby pobavil, nech už je o hoci čom, hoci aj o Mestskej plavárni. No 25 minút zo stopáže (80min.) by som tu predsa len ubral. Miestami sa skôr zdalo že tam tí filmári v prvom rade "balia čaje" na profi kameru a mikrofón. Či? (04.08.2018)

Košičan Petr Kerekes přichází se zdánlivě jednoduchým nápadem - (zjednodušeně řečeno:) na místní plovárnu přivádí (nejen) pamětníky a nechává je hovořit. Z jejich slov pak poutavě skládá světonázorové a historické paralely. Mezi vzpomínajícími je i expertka na maďarskou kinematografii Kateřina Pošová (dáma na střeše). Otec P. Kerekese Juraj, který se ve filmu též objevuje, byl známým slovenským televizním režisérem a zemřel na štědrý večer roku 2004. (17.04.2005)

Rozumiem veľmi dobre tomu, prečo je 66 SEZÓN oceňovaný a uznávaný film. Má totiž skutočne originálnu hravú formu, plnú audiovizuálnych kontrastov a paralel, ktorá v obsahu kombinuje osobné, privátne a intímne so všeobecným a dejinným, je to veselé a úsmevné, ale aj nostalgické a sladkotrpké, a s nadhľadom to cez optiku jednotlivých osudov a jedného špecifického miesta rozpráva veľké príbehy dejín... - teda všetko, čo je v modernej dokumentárnej eseji tak cenené. Ale popritom mám pocit, že je to vlastne len tak ledabolo zbúchané "dielo" chlapíka, ktorý namiesto nedeľného obeda zobral babku na kúpalisko a dedka na strechu, aby im spravil radosť, ale aj aby tam mohol okukovať baby a machrovať na ne, že aký je on filmár.. A teraz tá poetika, tá typicky južanská a blahobytno meštianska, maďarsko-slovenská malátna poetika lenivého letného dňa, ležérneho pôžitkárstva a melanchólie, ktorá trčí z polovice uznávaných slovenských filmov a mne vo veľkej väčšine prípadov, bez ohľadu na to, že som sám jej súčasťou, pripadá pózerská, neúprimná a vykonštruovaná. Že to tak človek cíti, neznamená, že to dokáže aj preniesť do filmu. Pritom je ale 66 SEZÓN dosť dlhých a ak ich divák otrávene nevypne alebo pri ňom nerobí nejaké iné veci, napríklad varí zeleninovú polievku, lúšti krížovku alebo sleduje z okna hádku u susedov na dvore (čo sú presne veci, čo mi k tomu sedia), tá atmosféra ho napokon vtiahne. Zvlášť pre Košičanov to musí mať istú pridanú hodnotu. Ja však mám v sebe dosť vlastnej hravosti i melanchólie a zdá sa mi lepšie nečakať na starobu pri takýchto filmoch, ale skôr vyraziť na to kúpalisko za tými dievčatami, kým nebudeme mať všetci 80... (05.08.2018)

Čím viackrát tento film vidím, tým ho mám radšej. Pri prvom pozretí som si povedal - fajn. Malo to aj nápad aj to miestami bolo vtipné, ale mal som pocit - že je to také o všetkom aj o ničom... Neskôr som zistil, že práve o to ide - je to film o spomínaní a minulosti, o nostalgii - a spomienky sú vždy veľmi selektívne a subjektívne. Z mnohých vecí ostane len prchavý pocit, impresia, zapamätáme si len nepodstatný detail, presné obrysy reality blednú, skutočnosť a fikcia, mystifikácia - to všetko splýva dokopy a s odstupom času sa na to dívame už len ako na minulosť, niečo nenávratne stratené. Presne toto robí tento film - cez príbeh jednej plavárne ukazuje ako to s tými našimi životmi a spomienkami vlastne je. Robí to hravo, s nadhľadom a láskou k životu, ktorý prináša všeličo, ale závisí len od nás, ako sa naň dívame. Film má navyše veľmi dobrý soundtrack a príjemnú uvoľnenú letnú atmosféru... (17.01.2014)

,,PREČO SA TOĽKO ZAUJÍMATE O MINULOSŤ TEJTO PLAVÁRNE A NIE O BUDÚCNOSŤ?" __ Spoznať životné peripetie obyčajných Košičanov poprepletané s miestom na kúpanie je síce fajn, avšak prečo je z toho cítiť hroznú účelovosť s veľkým hraním sa na umenie? Ak sa k tomu prirátajú smiešne detinské dopĺňacie Kerekesove otázky (ako?, prečo?, kde?...) a hlúpe štylizácie (Nemci prirovnávaní k vodným baktériám, tehotná žena a vedľa nej melón...), výsledkom spoznania plavárne je skôr morská choroba. A 80 minút kľudne mohlo byť takých 66. (25.06.2009)