Fukušú suru wa ware ni ari
Vengeance Is Mine
Obsahy(1)
Imamurův film, na základě knižní předlohy Rjūzō Sakiho, rekapituluje příběh jednoho zločinného běsnění jedince, jež zasáhlo Japonsko na přelomu let 1963 a 1964. Příběh rekapituluje jako zuřivou vzpouru proti společenským strukturám. (tomtomtoma)
Videa (1)
Recenze (13)
Prvý Imamurov film z tých menej dobrých, ktorý je pre mňa viac ako priemer. Vengeance is Mine je veľmi zavádzajúci názov.Človek by čakal, že budeme sledovať besnenie vraha, pritom ale sledujeme jeho snahu nebyť chytený. Kradne, sexuje, je a skrýva sa. Omnoho viacej ma bavila rovina s jeho manželkou a otcom medzi ktorými vzniká romantický románik. Ako to už u Imamuru býva, film má množstvo presahov a má aj niekoľko miest o ktorých sa dá s chuťou polemizovať. Či už sa jedná o lásku zranenej ženy k vrahovi. O vzťahu chorľavej manželky k mužovi, ktorého očividne priťahuje mladšia partnerka, ale aj množstvo ľudí a ich mlčanie, hoci o vrahovi vedia. Ken Ogata je nepríjemný a slizký. Jediné čo mi tam vadilo bol náznak hľadania nejakej motivácie, ktorý ale vyšumel do prázdna. Film rozhodne nepatrí medzi Imamurove klenoty, ale má určitý autorský prístup vďaka ktorému sa mu nedá uprieť kvalita. Hlavne je to prvý film v ktorom sa nebojí ukazovať explicitne násilie a erotiku. Oproti predchádzajúcemu filmu je tu ale kamera o triedu horšia. ()
Mistrovské - výkony, střih, výstavba, scénář. Je to beze švů, neztrácí to nikde tempo. Šílené scény, které se člověku vybaví v těch nejtemnějších snech (exekuce psa zahrabaného po krk do země a zabitého spařením kotlem vroucí vody), velká sexuální otevřenost - obdivuhodná svoboda vyjadřování! Skvělý výkon hlavního hrdiny i ostatních. Hvězda dolů za přiznanou inspiraci Amerikou - je to stejný rod "dokumentárnosti" jako Záznam o japonském hmyzu, ale je to na hraně thrilleru. Ten vrah pohrdal vším, co bylo zakotvené ve společnosti - pár retrospektiv a rodinné zázemí ozřejmuje a do jisté míry ospravedlňuje jeho důvody. Anarchie v praxi. Připomnělo mi to trochu Tahle země není pro starý - ta nelítostnost a na druhou stranu obyčejné záliby v lidech podobných jemu... ()
Dokonalý portrét viacnásobného (a k tomu i pomerne dosť bezcitného) vražedníka Iwaoa "Profesora" Enokizua v naprosto nebezpečnej vízii od vskutku vizionárskeho režiséra Šóheia Imamuru, z ktorého som medziiným zase nemal najlepší pocit, keďže si znovu nekládol servítku pred ústa, nakoľko sa snažil byť čo najviac autentickým, tak tým pádom nešetril ani žiadneho nastávajúceho diváka v 21. storočí (totižto, zo snímku stále srší neuveriteľná nadčasovosť!), ktorý sa vôbec po prvýkrát odhodlal vstúpiť na túto mimoriadne zvrátenú, thrillerovú pôdu so samými skazenými postavami na svojom konte... • Áno, jednoznačne TU nebol nikto úplne「čistý」 , vrátane nášho "profáka" , ktorý sa azda navždy zapísal do análov filmových dejín celej kinematografie, rovnako, ako i ďalšie a vedľajšie postavy, z ktorých mi postupne čoraz viac naskakovala samá, 『husia koža』 , ktorej som sa dokonca ani niekoľko málo minút po závečných tituliek celkom nezbavil. • Skrátka, čím sa intenzívnejšie ponoríte do tohto, obzvlášť ponurého diania, tým sa vám doslova viacej dostáva pod kožu, a to i napriek tomu, že trochu častejšie skákalo po časovej osi na princíp flashbackov, na čo si časom určite zvyknete...? • Nie, nie je to mätúce, lebo režisér Imamura to mal zvyčajne perfektným spôsobom pod palcom, síce nevravím, že by mi to proste ani jediný krát nevadilo, to akosi ani nepopieram, a možno i kvôli tomu som nakoniec neudelil maximálne hodnotenie, kedy som mal pocit, že sa na to mohlo ísť predsa aj trošku ináč, ale budiž, rešpektujem režisérovo spracovanie so znepokojivým vyústením až do samého záveru, ktorý to ešte podtrhol. • Zaujímavé na tom všetkom bolo predovšetkým to, že tvorcovia zobrazili skutočný príbeh - sériového vraha Akiru Nishiguchiho, ktorého fascinujúcou metódou stvárnil herecký predstaviteľ v podaní Kena Ogatu, ktorého filmové vyčíňanie, paradoxne, bolo fascinujúce sledovať... Vtedy ste ani nemali taký dojem, že sa pozeráte iba na tieto, postupne premietané, 「pohyblivé obrázky」 , na to časom načisto zabudnete, tak sa extrémne vžijete nielen do 『jeho kože』 , ale aj do nasledujúcich, pokrivených charakterov. Prečo? • Pretože v samotnom obsadení figurovalo toľko kvalitných, japonských zv(r)učných hercov, koľko si dokážete len predstaviť, aby ste pomaly ani nedýchali, tak sa vám ich prítomnosťou nenormálne zaťažil žalúdok, že ste si želali čo najrýchlejší koniec. Mimochodom, napočítal by som ich minimálne aspoň takých päť, toľkoto mal každý z nich dostatočne vyčlenený svoj herecký priestor, čo ma neskutočne iritovalo! • Radšej zabudnite na všetky kriminálne kópie všelijakých (ne)počinov od výmyslu sveta, lebo len sotvaktorý z nich sa tomuto drsnému Originálu prinajmenšom vyrovná. • Už vari rozumiem, prečo patrí k obľúbeným filmom tohto chlapíka za kamerou... ()
skvely film od imamury rekonstrujici zivot a ciny, japonskeho podvodnika a serioveho vraha, akiry nishiguchiho. skvela kamera a zajimava skladba pribehu - predevsim ale syrovy, naturalisticky thriller snazici se o sondu do duse cloveka, ktery ztraci jakekoliv zabrany. v hlavni roli skvely ken ogata. mimo jine tenhle film znamenal pro Imamuru prvni prulom v zahranici. ()
Pro mnohe snad neatraktivni tema zdanlive zbavene jakeho koli dovtipovani se, presto vybrouseny klenot japonske kinematografie. Jednim slovem uzasna rezije. Imamuruv rukopis je radost, i pres hnus ve filmu obsazeny, sledovat. Exelentni vykon nedavno zesnuleho Kena Ogaty a v roli jeho otce Rentara Mikuniho jez si roli ne nepodobnou te Ogatove zahral ve filmu A Fugitive from the Past. Poslednich deset minut filmu je hodno zapisu do filmovych citanek-hodne rozhnevana filmova metafyzika, ale opravdu se neni cemu divit. ()
Reklama