Hájnikova žena

Samozrejme ďakujeme pukjusovi za jeho vyčerpávajúci koment, ktorý presne a detailne popisuje obsah tejto inscenácie. Po vzhliadnutí jeho profilu som okamžite pochopil z akej stoky vyliezol a že jeho IQ sa pohybuje okolo telesnej teploty. Sprosté, tupé teľa, ktorému k šťastiu stačí americká srákota.akou je napr. rýchlo a je*nute 5. Nuž, človeka poznáš o.i.aj podľa toho aké filmy obľubuje. To je tak keď si niekto napudruje chobot a potom si pustí Hviezdoslava. Kvalitne spracované spolu so slovenským hviezdnym obsadením je zárukou najvyššej kvality. (17.04.2021)

No proste taký ehm... film. Jednoducho raz ujo vstal od džúsiku a napitý sadol do traktora. Strčil kľúč do zapaľovania, nestlačil spojku, zaradil rýchlosť( alebo lepšie povedané odpísal prevodovku), vystúpil z traktora, sadol na konárik a začal písať...napísal jedno z ... diel, aké som kedy videl. Po pár rokoch sa režisér napil vody a z tohto diela vytvoril film... Ešte sa potom čudoval že musel spojku predať aby si mohol pohár kúpiť (18.12.2014)

Keby kameraman menej pil, alebo sa poriadne sústredil na svoju prácu, mohli to byť aj štyri hviezdy. Hviezdoslav by si to zaslúžil, pričom aj herci sa výborne vyrovnali s tými ťažkými textami, snáď najťažšími v slovenskej literatúre vôbec. Nefalšovaný súdny proces s retrospektívami vo veršoch je medzi slovenskými inscenáciami skutočnou raritou. (06.09.2014)

Fakt ma zaujíma koho napadlo natočiť film v staroslovienčine, alebo ký fras to bol. Klobúk dole pred hercami že zvládli tie mohutné monológy s takou kadenciou. Mal som 100 chutí to vypnúť, lebo som musel byť vyslovene sústredený na to aby som zachytil čo i len zopár slov. Nechal som to plynúť a pozeral len obraz. Mohol to byť dobrý film.Takto s odretými ušami za **. (02.02.2019)

Dramatizácia eposu P.O.Hviezdoslava nie je ani tak dramatizáciou, ako skôr ilustráciou k písanému textu. Ten doslova prerozprávavjú postavy na obrazovke v pôvodnom znení. Že sa pri čítaní knihy môžeme zastaviť, popremýšlať nad textom a pochopiť jeho krásu a film naopak ide neúprosne ďalej a my ani nedokážeme dešifrovať, o čom sa hovorí, je obeťou za tento vysoko umelecký prístup. Neviem, či záberovanie, keď Adamovič niečo rozpráva a jeho hlava je do polovice obrazu je tiež súčasťou filmovej reči, alebo len čisto odfláknutou amatérčinou. Takisto pri rozhovoroch Turzonovovej s Dočolomanským je ohnisko záujmu kameramana sústredené na drevené trámy v hornej polovici záberu. Je to škoda, herci totiž odviedli fajn prácu a ten kontrast medzi ich profesionalitou a režijnou odfláknutosťou o to viac bije do očí. (08.09.2014)