Režie:
Stanislav PárnickýScénář:
Tina DiosiKamera:
Ján ĎurišHudba:
Anton PopovičHrají:
Antónia Miklíková, Anton Popovič, Soňa Norisová, Jakub Hazucha, Eva Galandová, Eva Rysová, Ivan Petrovický, Igor Ciel, Martin Ciel, Alexandra Petrovická, Ján Greššo, Ľudovít Moravčík, Peter Aczel (více)Obsahy(1)
Tri navzájom prepletené poviedky zo súčasného všedného života vypovedajú o citových vzťahoch trojice mladých ľudí. Jedného dňa - po pohrebe starej mamy dôjde k citovému i fyzickému zblíženiu mladého Cyrila a osamelej klaviristky Evy, ktorá ho kedysi letmo zaujala. Cyril medzitým nadviazal vzťah s Evinou susedkou - kaderníčkou, ktorá žije bez partnera len s malým synom Gašparkom. Ako sa hrdinovia vysporiadajú s novou situáciou je témou tohto civilne rozprávaného filmu o osamelosti a potrebe blízkeho človeka. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (3)
Neviem, či v novom tisícročí je pokrok v móde rýchlejší ako kedysi, ale rok 2000 vyzerá v Tichu po búrke ako niečo značne archaické. Bližšie k 70. rokom, ako k súčasnosti. Takže pokiaľ vás film nebude baviť príbehom (čo sa môže ľahko stať), tak sa budete baviť iným spôsobom. Televízny film podľa niektorých poučiek je forma filmu, kde nie je braný až natoľko silný zreteľ na kvalitu všetkých jeho zložiek. Je veľa výnimiek, tento film ňou však nie je. Nie je to ale ani nič urážajúce, poprípade trápne, čiže niečo, čo nás pri pojme slovenský televízny film po roku 1989 automaticky napadne. Je to taký klasický slovenský lyrizmus. V tomto prípade s prekvapivo malým množstvom dialógov, čo je viac k prospechu veci. 50%. P.S.: Norisová tu vyzerá dosť dobre. ()
...ach ten udýchane a uvzdychane asynchrónny zvuk...a pseudoproblémy v slovenských panelákoch...mám pocit, akoby ten film nevznikol 10, ale 100 rokov dozadu...najlepší je názov...pardón za cynizmus. ()
Zaujímavé susedské vzťahy, pekné herečky, dobrá hudba a kamera... toto všetko urobilo tento TV film príjemne pozerateľný a trochu som si aj zaspomínal na nie až tak dávnu minulosť Bratislavy... ()