Hranice

Dokument plný paradoxů. Státní hranicí rozdělí na dvě části jednu vesnici. Vetší část je slovenská a menší ukrajinská, ale jak prohlásí jeden z obyvatelů v hospodě - hodně lidí ve vesnici pochází z Maďarska...takže rozdělili maďarskou vesnici na slovenskou a ukrajinskou část...aby těch paradoxů nebylo málo. (03.08.2010)

Film o maďarskej obci na slovensko-ukrajinskom pohraničí natáčal režisér Jaro Vojtek približne 7 rokov. Za tú dobu sa mu podarilo naozaj dôsledne dostať "pod kožu" miestnym obyvateľom. Až tak, že sa mu s postupom času dokázali bez ostychu otvoriť a rozprávať o svojich problémoch a krivdách, ktoré na nich napáchali vládne inštitúcie (či už minulé za totality alebo dnešné riadené z Bruselu). Do popredia sa tak dostáva konflikt jednotlivca so štátnym aparátom. Na príbehoch obyčajných ľudí Vojtek demonštruje necitlivosť zákonov voči obyčajnému človeku. Príbeh filmu je naozaj zaujímavý, no po filmárskej stránke mne osobne nevyhovoval režisérov "antirežíjny" (citujem samotného Jara Vojteka) prístup. Miestami bol dej len zhlukom rozprávaní jednotlivých obyvateľov. Áno filmu to dodávalo na autenticite a bezprostrednosti, no mne sa žiadalo trochu viac učesať celkový proces rozprávania a trochu ho obohatiť o autorskú štylizáciu. Režisérov prístup k problematike akceptujem, film každému odporúčam, no medzi slovenskými dokumentami posledných rokov mám iných favoritov. Lepšie tri hviezdičky. (09.03.2010)

Sa divím, že toto natočili Slováci. Veď je to pohľad na Maďarov, ktorí sú spätý s týmto územím a veľa z nich zotrváva cez všetky nezmysly osudu stále na mieste. Myslenie tých ľudí absolútne nechápem, či už to, že pri budovaní Schengenskej hranice boli niektorí rozčarovaní z toho, že im nehrali maďarskú hymnu, ale slovenskú, pritom sa jednalo o slovenské územie, o ich zotrvávaní na mieste a pritom sa nesnažili ujsť a to niektorí aj vedeli kedy a kde ujsť, ale nepokúšali sa väčšinou o to, skôr pašovali veci. Musím to však brať, ako pohľad na jednoduchých ľudí s dobrým srdcom, ktorých rozdelila nezmyselná hranica a ich dúfanie v lepšie zajtrajšky. Ako dokument nič moc, bolo to také nakrúcanie rozhovorov hala bala, avšak aspoň to bolo zachytenie dlhšieho obdobia. Nechápem, ako to mohlo vyhrať nejakú cenu, lebo to nejak skvelé nie je, skôr nuda, nostalgia a smútok a civenie do prázdna, tragikomédia plná paradoxov voľne ponechaná plynutiu času, ktorý robil dej. (16.08.2012)

Cítil som sa hodený o 30 rokov späť. Takto podobne to vyzeralo aj na južnom slovensku na tzv. "dolniakoch". Aj tam bol život jednoduchý, plný práce na poliach a záhradách. Akurát nemali hranicu, ktorú by vytýčil opitý starosta s pomocou silného priateľa zo ZSSR. Títo ľudia si veľmi dobre uvedomujú ako sa im ublížilo a celý život sa s tým snažia vysporiadať. Nikto sa ich nepýtal, či s tým súhlasia, čo mi pripomenulo delenie Československa v 90 tych rokoch.. (10.12.2010)

Hum-buk dokument, ktorý nemá pevný bod. Informačné neobohatenie, takto sa nerobí dokument. Zaujmú a dojmú vás však životné príbehy ľudí žijúcich pri nezmyselnej hranici, ktorá len potvrdzuje, že čo komunizmus napáchal nie je len v hlavách, ale ešte stále aj v hmotnej podobe po vyše 20 rokoch. A nepomohol ani vstup do "skvelého" klubu Európska únia. (03.02.2012)