Otec ma zderie tak, či tak

Milá rodinná komedie o klukovi Vincovi, který prožívá tradiční dětské problémy ve škole i rodině a zároveň touží hrát v dechovce(!), mě docela překvapila nejen ve vtipných snových flashbacích, ale na svou dobu také častým využitím dynamické ruční kamery. Zejména během dialogů Vinca s rodičemi ve mě vyvolávala zvláštně působivý, až mírně neklidný dojem, u těch vystoupení dechovky zase jakobych sledoval autentický záznam. Je to vtipný a lidský film pro děti mládež, jaké já rozhodně navzdory již mírně staršímu věku rád. Zapůsobil na mě a navíc jsem alespoň okem pozorovatele nahlédl do techniky hraní na heligon, o němž jsem vlastně ani neměl potuchy, jak že se ten nástroj přesně jmenuje. [75%] (16.02.2023)

"Filharmónia hrá do rádia a pre Bratislavčanov, tá by veru do Cífera nešla!" Malý Vinco si napriek hromade povinností ako je učenie sa (ktoré mu príliš nejde) a domácej detskej práci (rúbanie dreva a nosenie vody nielen zo studne, ale aj z rizika), presvedčený múdrymi rečami letného kovbojského kolegu strýca Rafaela, priberie k nim ešte hranie na heligón v dedinskej dychovke. Rodičia z toho nijako zvlášť nadšení nie sú, dôjde aj na remeň a útek z domu. Pomedzi to snové pasáže. "Ako môžeme hrať pochod lahodne?! Pochod sa musí rezať!" Film zachytáva slovenskú dedinu a život na nej, otázka je v ktorom presne období. Film bol natočený v roku 1980, podľa knihy vydanej v roku 1976, ale v ktorej zachytáva vlastné detské skúsenosti autor narodený roku 1936. Takže hlavný hrdina chodí s kýbľami po vodu k obecnej studni, napriek tomu, že na záberoch z kuchyne vidno vodovodný kohútik, rodičom sa ešte vyká, dedinská mládež je fascinované dychovkou a strýco Rafael nostalgicky spomínajú na predtranzistorové obdobie, kedy sa ľudia realizovali v spevokole a ochotníckom divadle. Napriek týmto nezrovnalostiam má táto adaptácia literárnej klasiky veľmi dobrú atmosféru, osobitý humor a slušné herecké výkony (Štepka ako dedinský otec je vynikajúci). Štyri klarinety v čižme. "Ani bicykel nemal a pozri kam to dotiahol."  (23.02.2024)

Detského diváka film možno presvedčí, že stačí poctivo cvičiť a v živote sa dá dosiahnuť všetko. Takému divákovi asi postačia aj celkom neprirodzené herecké výkony od chlapca až po najstarších hercov, ktoré by sa hodili do Štepkovho naivného divadla, ale nie do televízneho filmu. Nereálne dialógy a príbeh tomu tiež nepomáhajú a keďže som sa tentokrát nedokázal pozerať na vec detskými očami, mal som z filmu veľmi zlý pocit. (09.12.2013)

Už veľmi dávno pradávno som videl naposledy tento roztomilý film natočený podľa poviedky Vincenta Šikulu. Ako dieťa som knižku čítal niekoľkokrát - dokonca som na recitačných pretekoch poézie a prózy vystupoval s krátkou ukažkou. Film som tiež videl viackrát - patril k tomu lepšiemu čo sa púšťalo v slovenskej televízii sa socializmu. Za peknú spomienku bez váhania 4* a keby som to videl teraz, možno by som tam struhol aj 5*. (17.01.2009)

Rád čítam, ale slovenský prozaik, básnik a autor literatúry pre deti Vincent Šikula ani zďaleka nepatrí medzi mojich obľúbených spisovateľov. Taktiež si s radosťou vypočujem aj dobrú hudbu, no dychovka mi je úplne cudzia. Takže už len z týchto dvoch faktov vyplíva, že snímok "Otec ma zderie tak, či tak" ma nemal čím osloviť. Malý Vinco, chalan z dediny, žiak základnej školy, čo sa učí hrať na heligón a silou mocou sa chce presadiť v miestnej dychovej kapele ma nezaujal, ani nepobavil. Tento film je inak celkom podarenou adaptáciou Šikulovej knihy "Prázdniny so strýcom Rafaelom", ktorú napísal v roku 1978. ** (05.05.2012)