Krvava bajka

Užívateľ Kragujevac (hrdý rodák z tohto mesta) mi napísal, že na tento film kedysi chodili v školských časoch povinne. Niet sa čomu diviť. Silná téma, film podľa skutočnej udalosti a počty, ktoré sme poznali i my v Československu. 1 mŕtvy nemecký vojak = 10 mŕtvych civilistov. Prvá polhodina pôsobí trochu rozťahane, ale postupne atmosféra hustne. Síce nikdy nedosiahne mrazivej úrovne ako napr. likvidácia bieloruských civilistov vo filme Idi i smotri, ale oceniť musím hlavne masové scény so stovkami komparzistov, vďaka ktorým si vieme naozaj reálne predstaviť o aký veľký masaker išlo. Trochu poetický pohľad režiséra na film detskými očami robí film o niečo prístupnejším. Každopádne je to však udalosť, ktorá sa veľkými písmenami zapísalo do histórie mesta Kragujevac i Srbských obyvateľov celkovo. Osobne by som privítal drsnejší pohľad ako napr. spomínaný Idi i smotri, ale som rád i za toto. 80%. (12.04.2014)

Spisovateľ Jozef Karika vydal dvojdielny román Na smrť. Istá časť druhého dielu knihy (Na smrť - bez milosti) opisuje efektívnosť masového vyvražďovania obyvateľov ukrajinských miest a dedín. Záverečná tretina filmu Krvavá rozprávka pripomenula práve tieto opisy. Neviem, či sa autor knihy inšpiroval filmom, isté je, že film vznikol pár desiatok rokov pred knihou. Ukazuje konfrontáciu detského sveta, spoznávajúceho život prostredníctvom nespočítateľných lapajstiev, drobných kšeftíkov a pozorovania dospelých s chladne neľútostnou nacistickou mašinériou, odhodlanou zlomiť odpor Srbov masovými popravami obyvateľov okupovaných miest. Životy detí stále viac narúša zbesilé správanie okupantov. Z každého políčka filmu cítiť nenávisť voči nositeľom hákového kríža. Zlo je jednoznačné a nespochybniteľné, nijako ho nezmenšuje ani scéna individuálneho vzdoru príslušníka wehrmachtu. Popravy sú zobrazené nepriamo, cez zvuky streľby a zástupné obrazy, vyhýbajúce sa krvavým scenériám. No symboly sú dostatočne silné - stačí pohľad na stodoly plné vystrašených ľudí či na vojakov pripravujúcich kúpaliská nehaseného vápna slúžiace ako pohrebisko tisícok mŕtvych tiel. (19.03.2014)

Asi sa nechám trochu uniesť a udelím inak "iba" nadpriemerne natočenej snímke plný počet. Dve tretiny stopáže pomerne štandartne natočená vojnová záležitosť, kde sú hlavnými postavami deti. Ich pohľad môže byť ovplyvnený ich fantáziou, ale Jankovič nám ukazuje, že ich vnímavosť je natoľko silná, že vidíme všetko absolútne neskreslene. Pri hrôzach, ktoré páchali okupanti v Srbsku počas druhej svetovej vojny, je to teda pozeranie filmu značne drastické. Explicitným momentom sa režisér vyhýba, ale vzhľadom na to, čo vraždeniu predchádza, akoby natočené boli. Záverečné pasáže sú niečo ako masovo natočeným záznamom premyslenej nemeckej operácie "mŕtvy Srb, dobrý Srb" a človeku je zase z príslušnosti k svojej rase maximálne na blití. (16.03.2014)

Nebudu chodit kolem horký kaše, rozemlelo mě to na sračky. Nechápu, opravdu nechápu jak se někdo v dnešní době může hlásit k nacismu. Tvůrci si ze začátku hrají ze žánry, veselou balkánskou bezstarostnost vystřídá během dvou sekund smutek. Film však postupně nabírá na obrovský intenzitě a já si připadal jak na procházce peklem. Podobně syrově naturalistické válečné scény jsem viděl snad jenom ve filmu Jdi a dívej se. Tohle je sice jiná země, jiný osudy, ale stejný hrůzy. Filmu nemám co vyčíst až na to, že na některý scény jako třeba čištění bod, „to bolí, to bolí“, berle v poli dlouho nezapomenu a to už vůbec nemluvím o závěrečný scéně, závěrečném záběru a závěrečných slovech…..tohle bolelo…hodně bolelo. (21.03.2015)

Všetky, aj tie najväčšie každodenné životné problémy a strasti, sa stávajú totálne nepodstatnými a smiešne malichernými, keď na plecia ľudí dopadne takáto hrôza. Nejde síce o úplne čisté 5-hviezdičkové spracovanie, ale príbeh je tak silný, tak desivý, tak smutný a s tak veľkým odkazom, že nemôžem inak. Ani sa neodvažujem pomyslieť na to, čo by s týmto smutným námetom podľa skutočnej udalosti z čias 2. sv. vojny urobili takí režiséri ako napr. Larisa Šepiťko, Klimov alebo A. Holland. Ale aj tak, koniec už bol tak emotívny, že som to skoro nevydržal. Film by sa mal povinne premietať na školách, aby ľudia ani náhodou v budúcnosti nepripustili takúto nepredstaviteľnú hrôzu. Ostáva len dúfať, že sa to už viac nebude opakovať. Veľmi hodnotné a veľké memento!!! (28.03.2016)