Hika

Prázdny veľký čln zaparkovaný v suchu na pláži a po pár sekundovom pohľade naň už sex na pohľad s obojstranným súhlasom. Koji Wakamatsu rýchlo prechádza ku tomu, čo chce povedať a ako sa rád vo filmoch vyjadruje. Úvodný sex štylizuje spomalovačkou a desivým ho robí náhle dusenie sa/infarkt chlapa. Do toho vážny, rytmický klavír udržiavajúci dramatickú náladu situácie. Ona sa na neho len pozerá a potom berie kus dreva a máme tu krv. Tento úvod je síce štylizovaný, ale na môj vkus aj ozaj spomalený. Wakamatsu tu ale dáva opraty do rúk žene, čím potvrdzuje, že ženy vo svojich filmoch neznevažoval. Scenár napísal Masao Adachi pod pseudonymom Izuru Deguchi, ktorý tu navyše aj hrá. Pár je ozaj delusional a nihilistický. Okrem sexu im nič neostalo. Reči sú depresívne a jedovaté, ale nie je to Who’s afraid of Virginia Woolf. Dialógy však neustále otvárajú zaujímavé témy a bodajú do srdca. Pár zaujímavých dramatických vzťahových situácií, ktoré profilujú bezmenné postavy, ale Wakamatsu vie aj lepšie. Keď sa zdá, že skoro všetko má kontinuitu, len tak od veci tu máme znásilnenie troma motorkármi. Podobné scény natáčal veľmi kvalitne Russ Meyer. Spomienky hlavného hrdinu na vojnu sú príliš skratkovité a ukázané príliš neskoro, aby to pôsobilo filmu nejaký osoh. (07.09.2021)