Režie:
Otto KrivánekScénář:
Otto KrivánekKamera:
Oskar ŠághyHudba:
Ali BrezovskýHrají:
Milena Dvorská, Regina Rázlová, Daniel Michaelli, Andrea Timková - Hrašková, Miroslav Oller, Iveta Mičková, Branislav Uherek, František Kabrheľ, Igor Hrabinský, Ľudovít Greššo, Juraj Paška (více)Obsahy(1)
Televízny film, baladický príbeh podľa rovnomennej prózy Fraňa Kráľa, otrasné svedectvo biedy z medzivojnového obdobia na Slovensku. Po smrti horára Čenku zostáva jeho žena a štyri deti bez akýchkoľvek prostriedkov a strechy nad hlavou, pretože všetky peniaze sa minuli na lekára. Matka v lete vypomáha v tatranských hoteloch, deti zbierajú lesné plody. Po skončení sezóny matka príde o prácu. Finančná situácia rodiny Čenkovej je hrozná. Bohatí fabrikanti si obľúbili malého Paľka, odkúpia ho od vdovy ako hračku. Peniaze za Paľka sa minú, matka v zúfalstve chce predávať ďalšie deti. Odvedú ju na políciu. Najstaršieho Miška a menšiu Aničku jej vezmú, s najmenšou dcérou sa uchýli u dobrých ľudí v zatvorenom hoteli. Miško sa dostane ako učeň k chudobnému bratislavskému obuvníkovi. Miesto toho, aby sa učil, musí opatrovať chorú obuvníkovu ženu a ich deti. Anička sa dostane na južné Slovensko k bohatému sedliakovi. Býva v maštali, zastupuje na statku paholka. Príde jar - bohatej paničke sa zunuje malý Paľko a vracia ho matke, Mišo ochorel na pľúca a musí sa liečiť v Tatrách, Anička utečie od gazdu domov. Celá rodina sa stretáva doma - v Tatrách. Obohatení o veľa smutných zážitkov, chudobní, ale opäť spolu. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (14)
Trapně zideologizovaná komunistická agitka, která vkládá panu fabrikantovi do úst slova, jež prostě musí být slyšet, ale určitě by je nikdy veřejně vyřknul. Dvorská se mi zde nelíbila ani jako žena, ani herecky, mohla si podat ruku s afektovanou Rázlovou, u níž je ovšem tento projev zcela standardní. Nepodařený vizuál, hudebně pokus o napodobení Lišky, představitelé dětských rolí jsou na pěst. ()
Normalizačná doba sa podpísala aj na adaptácii knihy, ktorú sme mali čítať povinne na základke, ale ani neviem, či som ju niekedy čítal. Všetko je čiernobiele, pokiaľ je nám pán továrnik predstavený na začiatku ako sympaťák, tak na konci sa musí predviesť v pravom kapitalistickom svetle. Ostatní predstavitelia vyššej vrstvy sú iba čistými karikatúrami. Na televízny film však stále obstojná a pomerne výpravná adaptácia s dobrými hercami. Možno by nebolo od veci sa k látke vrátiť a nakrútiť Čenkovej deti ako film určený o kín. V Amerike by mali podobne slávnu knihu zadaptovanú minimálne 50 krát. ()
Čenkovej deti sa už stali takým folklórnym označením pre niekoho, kto žije v chudobe, z ktorej sa nie a nie vymaniť. A to je aj pointou tohto diela. Boj za deti (paradoxne ich predávaním), ktoré ani v iných rodinách nenájdu šťastie. Samozrejme, že komunisti využili dielo na predstavenie zlého vykorisťovateľa, avšak nepovažujem to až tak za agitku - ono to bolo skutočne v danom období tak. Spracovanie považujem za také priemerné, ničím neoslní. ()
Ťažko povedať či sa dalo vyťažiť z útlej knižky Fraňa Kráľa niečo viacej ako dosiahol Otakar Krivánek. Poeticky ladená dráma z čias hospodárskej krízy je silná v hereckých výkonoch, najviac ma zaujala mladučká Andrea Timková. ()
Prekvapujúco povinné čítankové trápenie. ()
Drsná výpověď doby hospodářské krize, kterou bych naordinoval každé z dnešních budoucností národa. Mládeži bez úcty, skromnosti a pokory, bez smyslu vážit si maličkostí a prožívat i malé šťastné dny jako velké. Naštěstí i v těžkých dobách stojí proti krutosti a zlobě, laskavost a dobrota. ()
moja zaujímavosť: Natáčanie filmu prebiehalo v Trnave, Bratislave, Piešťanoch a tiež v Tatrách: Bielovodská dolina, Tatranská Javorina a Mengusovská dolina. (dyfur) ()
Iba priemerné televízne spracovanie balady Fraňa Kráľa, a to aj po hereckej stránke. Zaujala iba malá Andrea Timková vo svojej hereckej prvotine. Trochu znechutilo, že ešte aj do takéhoto príbehu tvorcovia vtesnali komunistickú propagandu - chudobní a nemajetní robotníci versus amorálni továrnici a hoteliéri či iba na seba pozerajúci drobní podnikatelia (remeselníci) a statkári. ()
Poetický film s dejom, miestami menej zrozumiteľným, ktorý je dostatočne krátky, aby ma poetizmom neutrápil. Napríklad ale záver som pochopil ináč, viac poeticky a baladicky, oproti tomu, čo je tu v oficiálnom texte. Spracovanie je dobré hlavne v detských hereckých výkonoch, práve tí dospelí vyzneli často dosť teatrálne, skoro ako vo filme z päťdesiatych rokov. S prižmúrením oka štyri hviezdy. –––– Za všetko môže kríza? Vo filme sa často odvoláva na sociálny systém, ktorý spočíval v tom, že ľudia, ktorí si vezmú dieťa-sirotu, dostávajú sociálne dávky. Matka ich dostať nemohla? –––– Paľko sa nám veľmi zapáčil. Ale nechceme ho zadarmo. Dáme vám zaňho tisíc korún. ()
Televizni socialni drama s ucasti ceskych hvezd. Cenkovou (jako vzdy prekrasna Milena) vidime pouze sporadicky, film se zabyva spise osudem jejich deti. Silny socialni (socialisticky) podton. ()
S knižnou predlohou som vyrástla, a možno preto mi prirástla k srdcu. Aj tento film som šla pozerať s pocitom, že nebude môcť prekonať nádhernú a dojemnú Kráľovu predlohu. Neprekonal. Bol však dobrý. Áno, mohol byť lepší, jedno mu však uprieť nemožno - lepších hercov doň nemohli dosadiť. Najmä tých detských. Neafektovali, boli presvedčiví, úprimní... Príbeh sám o sebe je silný, pútavý, a práve v tom je najväčšia sila a hodnota tohto filmu. Kozmetické nedostatky by sa (v inom roku výroby, s iným rozpočtom) dali vylepšiť, ani v tomto prípade však veľmi neprekážajú ()
Toto pozerat je za trest. ()
Veľmi dobrá sociálna dráma podľa notoricky známej knižnej predlohy sa sústreďuje na sociálnu kritiku situácie kapitalistického Československa v období ekonomickej krízy. Príbeh vodvy Čenkovej a jej detí dostal kvalitnú produkciu a výborné herecké obsadenie, takže pôsobí prirodzene a sociálne naliehavo. Kritické ostne vyčnievajú naozaj vysoko, čo je spôsobené už predlohou. Bieda, zneužívanie sirôt na detskú prácu, cynizmus, lakomosť a svojvôľa bohatých je tu prezentovaná ako na prehliadke. Na druhej strane je do popredia posúvaný aj význam vzdelania. Atmosféra je dobrá akurát použitie piesní Dariny Laščiakovej a monumentálnych záberov Tatier pôsobí trochu dnes pateticky až gýčovo. 70% ()
Drsná sociální kritika meziválečných poměrů na Slovensku podle poněkud monotematického Fraňa Krále. Příběhově dobré, ale scénáristicky kulhající na obě nohy, zvláště v poslední třetině tvůrci jakoby ztráceli dech. Určitě to šlo natočit o dost líp. Škoda. ()