Desirée

Kostýmový slaďák o fašistickom generálovi a fašistickej pipke, ktorá "tak nejak" preplávala temným obdobím Európy, ktoré dnes vďaka času, ktorý údajne všetko vylieči, nazývame hrdinským.To aby sme sa začali tešiť na občana Hitlera a občianku Braunovú (alebo koho). Nič sa nedá robiť, je vopred zrejmé, čo divák môže čakať od historickej romantickej životopisnej drámy nakrútenej v Hollywoode v 50-tych rokoch, preto viac úžitku narobím, ak zaujmem postoj skôr k samotnej koncepcii filmu (mimochodom Marlon Brando svojou mierne zavalitou postavou útleho Napoleona nepripomína). Dokážem si však predstaviť, ako vysoko bol tento majsterštyk hodnotený v období, kedy sa premietal v tých nádherne šialených filmových palácoch z 20-tych rokov v arabskom, egyptskom či aztéckom štýle, drahších ako európske operné domy. To ma vedie k užitočnému zamysleniu, nakoľko vlastne mimofilmové aspekty filmovej percepcie dokážu ovplyvniť posudzovanie filmovej kvality. PS: Ale ten empírový dizajn je fakt super, v Chateau Malmaison som raz strávil celé popoludnie a dosvedčujem, že jeho filmová podoba je pomerne úbohá. (14.02.2015)

Vypadat Napoleon opravdu jako Marlon Brando zamlada, tak se napoleonské války nekonají, protože dámská část Evropy by tu pánskou přiměla něžnými slovíčky nebo hrubým násilím zůstat sedět doma a dát císařovi, co je císařovo. Takhle si to v realitě musel Korsičan vybojovat a nakonec stejně ostrouhal, ale tady nám ve velkolepé kostýmní podívané může dělat společnost donekonečna. (10.11.2007)

Nikdy som nechápal Napoleonov spločenský status ako hrdinu, rovnako ani ten Alexandrov. Oni od Hitlera nemali vôbec ďaleko a som rád že som videl film, ukazujúci ho ako fanatického masového vraha. Všetko však v zromantizovanom prevedení. To nevadí, chýbali mi však vo filme o Napoleonovi bojové a masové scény. Ani to však výraznejšie nevadí, problémom je skôr ich tragická láska. Prečo dlhé roky miluje takéhoto muža inteligentná Desirée, keď má doma milujúceho manžela, ktorý to má v hlave oveľa viac zrovnané? Ani to nakoniec až tak neprekážalo, takže bola na spadnutie aj štvrtá hviezda. (18.10.2014)

Lepšie spracovanú postavu Napoleona Bonaparta, ako v prevedení Marlona Branda, som ešte nevidel. Uhrančivý pohľad, postoj, chôdza, gestikulácia, pán herec si dal záležať, to je skoro na Oscara. Je dobré, že vznikol takýto film, ktorý je asi jediný svojho druhu venovaný okrajovej osobe, ktorá ale vo víre udalostí zažila toho veľa. Jean Simmons bola dobrou voľbou, film je poňatý romanticky a taká skutočne aj Desirée podľa mnohých dokumentov voči Napoleonovi bola. Bernadotte bol tiež vhodne vybraný zjavom, jeho slovné prieky s Napoleonom sa nezdajú ale veľmi pravdepodobné predovšetkým z čias revolúcie, čo je na škodu scenára. A pre užívateľa MIMIC: Nehraj sa tu na historika (považuješ sa len za historika umenia, teda sa vyjadruj radšej k obrazom), označiť Bernadotteho a jeho ženu za fašistov môže len poloblázon alebo analfabet. Ďalšiemu užívateľovi Andertonovi chýbajú vo filme o Napoleonovi bojové scény, pritom asi zabudol prečítať názov filmu. Nejak sa tu pomaly prestávajú v skutočnosti komentovať filmy a pár jedincov predtým, než sem pridá ten svoj „komentár“, si ho ani neprečíta, intelektuálne sa tu vyzvracia a niektorí neváhajú sem vložiť názor, hoci sami tvrdia, že film ani nepozreli do konca. (26.12.2015)

Povedený romantický film, který Napoleonovu kariéru shrnuje zase z jiného pohledu. Ovšem nejde tu jen o Bonaparta, Jean Simmons jako malá prodavačka, jako manželka maršála Francie, jako královna švédská a především jako osudová císařova žena provází snímkem, a především ona může za velmi vyrovnané kvality celého díla. Marlon Brando v roli pyšného a silně arogantního Bonaparta neměl příliš prostoru na to, aby se svou postavou čaroval jako obvykle, ale to jeho výkonu na kvalitě neubírá. Pochválit je třeba i krásné kostýmy a výpravu celkově. Také Marsellaisa jako ústřední hudební téma funguje výborně. (05.06.2006)