Dům na Carroll Street

Námet je určte zaujímavý - dvojica odlišných ľudí na opačnej strane spoločnosti, ktorí sú na stope odhalenia tajného prevádzania nacistov do Spojených štátov. Len to spracovanie mi prišlo aspoň spočiatku vágne a viac televízne. Dobrú prvú polovicu filmu som sa nedokázal príliš namotať na príbeh, ktorý zbytočne často odbiehal od hlavnej línie. Druhá polovica už bola lepšia, dostavila sa aj akcia, sem-tam aj náznaky napätia a odhaľovanie pravdy spríjemňovala dvojica sympatických protagonistov. Pozitívne hodnotím aj vykreslenie doby na prelome 40. a 50. rokov, menej už vedľajšie postavy a pokusy o nadľahčenosť. (14.03.2020)

Dobry a a miestmi fascinujuci namet sa straca v rutinnej reziia nudnom filmovom spracovani. Dokonca sa tu mixuju nacisticki vedci s tym, ze hlavna hrdinka je podozriva z podpory komunizmu. Len tak na okraj, viem o tom, ze nacistickych vedcov si po druhej svetovej zrejme zobralo USA, ale nerad sa tomuto venujem, lebo to ani neni historia, to je este sucasnost, ktora uzko suvisi s mnohymi dnesnymi vecami. Jeff Daniels /Blby a Blbsi 1994, Martan 2015/ odohral len priemer, Kelly McGillis vyboprna, ale sama to nema sancu utiahnut : 65 % (18.03.2017)

Konečně se mě poštěstilo vidět tenhle filmeček s mojí dávnou filmovou áskou Kelly McGillis. Musím říct, že film v sobě má takovou tu správně konspirační atmosféru, problém je v tom že ji neumí dostatečně využívat a místo toho nechává až příliš protostor hlavní hrdince, které jedná jak vykolejený pendolino. Ve filmu bylo celkem dost odkazů na to kdo, proč a jakou maj moc pašeráci nácků do USA, čili Kelly by šla na výlet do hlíny celkem rychle a brzo. jenže to by se pak nestačila rozehrát romanitka co amíci ? A vy tam prostě to ťuťu ňuňu musítě mít za každou cenu i když to vykurvá realično a napětí. Škoda, že se téhle látky nechopil nějakej evropskej režisérskej holomek nebo třeba alespoň Sydney Pollack či mistr Olivier, to by mělo pak sílu horský bouřiny. (24.11.2012)

Režisér tejto snímky Peter Yates bol známy ako zdatný režisér filmov najrôznejších žánrov od Bullitta po The Deep. Tentoraz nakrútil pod názvom The House on Carroll Street kriminálnu snímku s politickými prvkami a s nádychom thrilleru. Dej sa odohráva v New Yorku v roku 1951, teda v čase mccarthinizmu a vyšetrovaní výborov pre neamerickú činnosť. Jeho hrdinkou je atraktívna Emily Craneová, aktivistka jedného z humanistických hnutí, ktorá sa náhodou pripletie do tajuplného prípadu. Celkom napínavé, ale inak dosť hlúpe. Zápletka nebola zlá, ale filmu značne chýbala nejaká väčšia prirodzenosť. Žánrové typickosti začínali už po chvíli celkom unavovať a zrážať film na kolená. Dej bol príliš roztiahnutý a na kriminálny film alebo skôr psychologický film s kriminálnymi prvkami mal strašne pomalý spád a chýbalo napätie. Celkom škoda. Aspoň že hlavná predstaviteľka bola pekelne sexi. (20.09.2019)

"Dom na ulici Carroll Street" nie je zase až taká veľká fikcia, ako by si niekto mohol myslieť. Nedávno pri spracovaní komentára na Josepha Mengeleho som narazil na odkaz k tomuto filmu ale v prvom rade na operáciu Overcast z 5.7.1945, neskôr premenovaná na operáciu PaperClip, s požehnaním prezidenta Trumana. Išlo o hromadné presťahovanie špičkových nacistických vedcov a doktorov na územie USA, A že nejednalo sa o fazuľky svedčí fakt, že v rámci nej bolo presídlených viac ako 1600 nacistických vedcov, inžinierov a doktorov. Áno ide o toho Trumana, ktorý sa stal Rooseweltovým viceprezidentom a ktorý v roku 1941 na pôde senátu prehlásil "Kým bude víťaziť Nemecko, mali by sme pomôcť Rusku. Keď budú mať navrch Rusi mali by sme pomôcť Nemcom aby sa ich medzi sebou pozabíjalo čo najviac, hoci nechcem vidieť Hitlera zvíťaziť za žiadnych okolností." Nemeckých vedcov Američania zneužili na výrobu atómových bômb ale aj na vývoj nových rakiet a iných vojenských zariadení v boji proti komunistickým hrozbám. Američania si pripúšťajú z histórie dve vyslovené hanby, jednou je Pearl Harbor a druhou je od februára 1950 pohon senátora Josepha Mc Carthyho na komunistov v USA. Aj v tomto dobrom filme je poukázaný na tento stav kde štátne úrady hľadali komunistov pod každou posteľou. Hlavná hrdinka Emily tak prišla o svoju prácu, ale veľmi ostro bol napadnutý a odstavený aj režisér tohto filmu Walter Bernstein. Bernsteinové meno sa objavilo na čiernej listine v roku 1950 a stal sa persona non grata pre hollywoodske filmové štúdiá na dlhé obdobie. A čo bolo dejovou osou filmu, hlavná hrdinka sa náhodou pripletie do tajuplného prípadu. Odhalí, že s oficiálnou podporou najvyšších miest sú do Spojených štátov tajne prepravovaní nemeckí odborníci (vojnoví zločinci ) pod menami mŕtvych Židov. (07.03.2019)