• Autogram
    ****

    Dosť tažký psychologický film o povojnovom období, ktoré sa od vojny až tak neodlišovalo. Len tým, že našinec zradí našinca, udá ho, okradne alebo aj zastrelí. Putovanie za cukrom je putovaním za ľudským dobrom a spravodlivosťou a hľadajuca matka pritom našla celú škálu ľudských charakterov. V pomerne krátkom filme je množstvo znepokojivých scén, ktoré vyznievajú komorne, ale zamrazia svojím významom. –––– Narodí sa dieťa. Dáme mu cukor. A budeme sa snažiť, aby bolo vždy človekom, aby sa ľudia nemuseli zaňho hanbiť, aby malo srdce, aby neodmietlo druhých, keď budú naň odkázaní. Nech sa ten cukor v ňom rozpustí na dobro.(30.4.2018)

  • Enšpígl
    ***

    To bych radši uklízel hovna po hrochovi než abych si prožil to, co Milena Dvorská v tomhle filmu. Nepříjemná atmosféra nekompromisně ukazuje situaci lidí na slovenským venkově těsně po válce. Skvělá je scéna, kdy Milena argumentuje příslušníkům SNP proč se vláčí měnit tabák za cukr, to člověka fakt až mrazí.(7.4.2013)

  • Forsberg11
    ***

    Na môj vkus viac než pozerateľný starší slovenský snímok. Jeho najväčšími plusmi však nie sú ani tak samotné dejové udalosti v príbehu, ako skôr skvele budovaná bezútešná a katastrofická atmosféra v bezprostredne povojnovej dobe na slovenskom vidieku a skvelí (česko) slovenskí herci starej gardy. Párnického réžia sa mi však až tak nepáčila. Štvali ma hlavne snové sekvencie a flashbacky, ktoré boli tak neprehľadné a chaotické, že som sa v tomto na pohľad jednoduchom filme dokázal poriadne zamotať. Aj chovanie mnohých postáv bolo pri najmenšom čudné ak nie hneď nelogické. Ale to už je typický prvok slovenskej alebo českoslovensej kinematografie. Často sa zbytočne dbá viac na formu ako na obsah a to je veľká chyba. 60 %!(29.1.2017)

  • MM_Ramone
    ***

    Tento tragický príbeh sa odohral na jar roku 1945 po oslobodení južného Gemera. Keď ešte mier nepriniesol vojnou utrápenému ľudu svoju sladkosť. Boli to zlé, nepokojné, nebezpečné a smutné časy. I obyčajná hrsť cukru mala cenu zlata. Veľmi ťažko sa vtedy na Slovensku žilo. Televízny snímok "Cukor" natočil v roku 1982 režisér Stanislav Párnický podľa rovnomennej literárnej predlohy, ktorú napísal slovenský spisovateľ a dramatik Karol Horák. ***(15.1.2017)

  • troufalka
    ****

    "Nech sa ten cukor v ňom rozpustí na dobro."                                                                                                                Filmová tvorba v osmdesátých letech stagnovala. Kdo zrovna neměl zaracha, točil spíš vlažné "nezávadné" kusy. Trochu lépe se dařilo televizní tvorbě, zde se dařilo propašovat jak adptace světové literatury, tak i něco z vlastních zdrojů. Tak se podařilo propašovat i Cukor podle knižní předlohy Karola Horáka, s výborným hereckým obsazením. Stopáž i kamera odpovídají televizní tvorbě, příběh je dobře přepsán do filmové řeči.(2.5.2018)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace