Lomax the Songhunter
Obsahy(1)
Alan Lomax bol zberateľ piesní, ktorý považoval celý svet za svoj lovecký revír. V štyridsiatych rokoch minulého storočia so sebou ťahal veľmi ťažké nahrávacie zariadenie po ďalekom juhu Spojených štátov, kde zaznamenával trestanecké piesne. V rokoch šesťdesiatych cestoval vo svojej dodávke naprieč vidiekom Európy, pátrajúc po pracovných piesňach, baladách, uspávankách a ľudových pesničkách. Lomax bol vždy na stope hudbe obyčajných ľudí, ktorí chceli svoje piesne predviesť so srdcom a dušou pred jeho mikrofónom. Piesne, ktoré si pri práci spievalo už mnoho generácií. Vo svojich rozhlasových reláciách varoval ľudí, že tieto staré spevácke tradície sú odsúdené na zánik. Po návšteve u Lomaxa v roku 2001, krátko pred jeho smrťou, vyrazil režisér Rogier Kappers na cesty. Na základe hudby, rozhlasových programov a cestovných denníkov sa vybral na rozličné miesta, ktoré kedysi navštívil Lomax. Snažil sa nájsť ľudí, ktorých spev tento lovec piesní kedysi nahral. Vďaka tomu sa mal možnosť stretnúť s Petom Seegorom a apalačským hráčom na dulcimer. Na vzdialenom škótskom ostrove našiel ženu, ktorá poznala naspamäť takmer sto piesní. V malej španielskej dedinke, pri počúvaní starých nahrávok, vybrali dedinčania gajdy a začali spievať znova akoby pred nimi opäť stál Lomax so svojim mikrofónom.
Hudobný priemysel sa od čias, keď Lomax (a jeho otec) po prvýkrát zapli svoje nahrávacie zariadenie, podstatne zmenil. No ako nám dokazuje tento dokument, tradičná hudba a tanec stále zostávajú plné života a radosti. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (4)
Vzdanie pocty chlapíkovi zachytávajúcom zvuky piesní prostredníctvom návštev miest, kde sa kedysi túlal s nahrávacou aparatúrou, po takmer polstoročí. Zaznamenával piesne obyvateľov rôznych kútov sveta, spievaných pri rôznych príležitostiach (väzenské, pri tkaní, pri valchovaní tvídu...) v ich pôvodnej podobe. Množstvo cenných záznamov dopĺňal vedeckou prácou. Pooukázal napr. na súvislosti medzi typom piesne a geografickým okolím, formujúcim jej vznik, medzi výškou hlasu a sexuálnym správaním sa obyvateľov daného kraja. Jasne vyznievajú varovania Lomaxa nad súčasným stavom: rádiá hrajú skoro stále jednu pesničku (napriek tzv. variabilite) absentuje komunikácia medzi vysielateľom (ktorých je niekoľko) a poslucháčom (ktorých sú tisíce), pôvodná neskreslená tvorba nenávratne zaniká. Odkrytie pozlátka zvukového smradu ponúkaného drvivou väčšinou médií prostredníctvom existujúcej autentickej alternatívy. ()
Lomax byl určitě interesantní osobnost a kdyby dokument patřičně zobrazil témata, o nichž se zmiňuje Radko, mohlo se jednat i o interesantní dokument. Bohužel se tak nestalo, ona témata vyplují na povrch až v závěru a to je příliš pozdě k tomu, aby se výrazněji rozvinuly a diváka dokázaly zaujmout. Většinu času se tak pouze adoruje osobnost Lomaxe jako úchvatného sběratele, objíždí se lidi, jejichž zpěv kdysi zachytil, ti si zapláčou a pak si zkusí zazpívat. A párkrát se zafňuká nad tím, jak to bylo dříve všechno lepší. Nuda. Slabší 2*. ()
Zaujímavý životný príbeh plný pôvodnej ľudovej hudobnej tvorby (hlavne US, Škótsko, Španielsko, Kolumbia a Taliansko). ()
Hrozný dokument o skvělém člověku. ()