Obsahy(1)
Dokumentárny film o krajine, kde si tibetský budhizmus uchoval pôvodnú kultúru. Keď oceľové vtáky začnú lietať po oblohe, keď kone začnú jazdiť na kolesách, príde čas a buddhismus sa začne šíriť do západných krajín." predpovedal v ôsmom storočí tibetský svätec a mág Padmasambava. Po mnohých storočiach nedobytnú a izolovanú krajinu mníchov žijúcich v nespočetných kláštoroch, Ladak, sprístupnili práve autá a lietadlá. V bývalom kráľovstve, ležiacom na západnom okraji tibetskej náhornej plošiny stráženej vysokými hrebeňmi Himalájí a Karakoramu, bolo odhalené unikátne kultúrne a náboženské dedičstvo sveta. Autá a lietadlá sem však prinášajú západný pokrok a materializmus, ktorý túto krajinu, jej dávne tradície a vedomosti o skrytých silách ľudskej duše a najvyššieho poznania smrteľne ohrozujú. Závisí len od ľudstva, či tieto bohatstvá sveta navždy zmiznú, alebo sa stanú duchovným majetkom budúcej vyššej civilizácie. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (12)
On by to byl moc hezký dokument, kdyby Barabáš zase arogantně nepřiznal, že natáčel některé scény i přes jasný zákaz. Znovu tak ukazuje, že touha po senzaci(maskovaná a ospravedlňovaná jako záznam pro další generace) je pro něj důležitější než respektování přání a pravidel těchto lidí. Barabáš má plnou hubu keců o kráse a štěstí zdejších lidí a o vyprázdněnosti zápaďáckého materialismu, ale ve své honbě za záběry (které ho jistě vyšvihnou výše v "profesní hře") sám neumí pochopit, že některé věci prostě musí zůstat skryté aby se z magie nestal pouhý obchodní artikl. ()
Tu krásne vidieť začiatky barabášoviek. Začiatky čo pre iných z nás sú možno aj vrcholné štádium tvorby. Opäť zaujímavá reč nad ktorou rozmýšľame a nevieme si odpovedať samy. Kto je šťastnejší? Kto má väčšiu radosť zo života? "Civilizovaný" človek by sa už v živote nezačlenil do tibetského života, nepochopil by to. Tibeťan by nepochopil náš unáhlený, nezmyselný, zákerný skôr nepochopený životný štýl a myslím, že takýto čistý človek by umieral medzi nami. Mohol by mať akékoľvek majetky, alebo financie. Hodnotový rebríček sa ťahá do neba a prírody. U nás sú to len akési blúdne cestičky medzi mrakodrapmi a nedošli do konca, do vyvrcholenia konca šťastia. Sme nepochopený a totálne odlišný. Toto všetko som pochopil a uvedomil si vďaka dokumentom, ktoré ponúka Pavol Barabáš. Dúfam, že som to pochopil správne! ()
Pekné zábery. Tie duchovné veci tiež ide rešpektovať. Vadili mi ale také tie klasické, pokrytecké, antimaterialistické klišé úvahy, jak sú extrémne chudobní ľudia, bez akéhokoľvek vzdelania, šťastnejší. Nie, že by si to niekto z nich vybral. Vždy ma fascinovalo, prečo si to tí, kto majú plnú hlavu návratu na stromy, nevyberú miesto nich, a radšej v zlej modernej civilizácii lietajú po svete a točia filmy. Lol. ()
Zatiaľ asi najslabší Barabášov projekt, pretože som od neho zvyknutý na neznáme prostredia, fascinujúce kultúry, nebezpečné výpravy. Téma budhizmu, Tibetu a celkovo tejto kultúry je už dostatočne prebádaná a pre moje oči už nie tak lákavá, ako jeho ostatné cesty. Vďaka umiernenej stopáži však nestihne nudiť. ()
krasa...s akym pokojom,dusevnym vyrovnanim a vierou v nieco...tu dakazu ludia zit. Ziadna zavist,ziadne osobne rozbroje,...ale len zivot pokoja a vlastneho vyrovnania,lebo "zivot okolo nas nie dobry alebo zly...To zivot v nas je pricinou toho,ako ten vonkajsi svet vnimame" a kedze oni veria v DOBRO...tie zaporne stranky zivota sa potom u nich dostavuju do popredia len z mála...co sa o nasom sposobe zitia povedat neda. ()
Reklama