Tajuplné Mamberamo

Príjemný avšak konvenčne natočený dokument, ktorého najväčšou zbraňou je exotickosť prostredia a jeho nástrah. Ak Vás film oslovil určite siahnite po knížke Ladislava Gulíka s názvom Legenda o poslednom kanibalovi, v ktorej je tiež opísaná cesta skrz Irian Jaya obohatená o množstvo fascinujúcich fotografií. (10.01.2009)

Opis krajiny, mapky cesty, opis svojho zdravotného stavu a prežívania situácií, krásne fotky a videá krajiny, zvierat a domorodcov, skrátka sveta, ktorý je ešte civilizáciou nie veľmi dotknutý. Aby nám toto mohli priniesť obchádzali tamojšie zákony a zákazy, špekuľovali, no výsledok je krásny, akurát kvôli tej ľudskej tragédii nakoniec aj smutný. Barabáš sa časom zlepšoval, aj rozprávaním príbehu, aj vizuálnym podaním, no a hudbu nechal tentokrát v podstate vtedy ešte jednému nováčikovi v tomto obore, no ušlo to. Síce nejaké to expresívne wow z toho necítim, mám radšej komplexnejšie a detailnejšie veci, no bol to pre neho posun. (02.01.2014)

Barabášovo Pururambo se mi líbilo o něco více, nicméně Tajomné Mamberamo je stále dokument na 5*. Troufám si tvrdit, že na takové už dnes téměř nenarazíte. Ta bezprostřednost! Nejvíc se mi líbí, jak je to nekomerční. Žádné uměle vyvolávané dramatické situace, jak jsme zvyklí u moderních dokumentů. Všechno je to čistý, nezkreslený, a přitom velice silný zážitek. O dramatické situace nebylo od začátku až do konce nouze a to vědění, že si tím ti lidé skutečně prošli bez pomoci nějakého štábu a podpory, je pro výsledný dojem naprosto zásadní. Tohle jsou a byli praví dobrodruzi a mají můj věčný obdiv. Díky, že jste se s námi o tento autentický zážitek podělili. (18.03.2015)

Jeden z těch slabších Barabášových počinů. A to především z důvodu absence nějakých drsnějších či zajímavějších záběrů. Bohužel se tady moc mluvilo a velmi málo nám bylo ukázáno. Škoda!... Ale, abych uctil památku našeho horolezce Jindřicha Martiše, který zahynul v Himálajích, tak budu hodný a ještě ty 4 hvězdičky dám. (18.12.2010)

Film, ktorý je viacej dobrodružný ako dokumentárny. Aj keď je to len zdanie. Film mapuje cestu troch ľudí, fotografa, horolezca a Pavla Barabáša pri snahe prebádať zakázané územie Novej Guinei. Komentár je prispôsobený k tomu aby sme vnímali veci tak ako ich vnímal režisér. Aby nám sprostredkoval nielen kmene, ktoré v povodí rieky Mamberamo žijú, ale aj aby predostrel zvyky, kultúru a ťažkosti s ktorými sa museli vysporiadať. Od problémov s úradmi až po maláriu, ktorá ich počas celej cesty neopúšťala. Poetický úvod a záver považujem za prostriedok, ktorý dodal filmu na väčšej vážnosti a poetickosti akoby tomu bolo bez neho. Táto pocta pretransformovaná do dokumentu dokazuje silu výpovednej hodnoty, ktorá v sebe obsahuje sféry duchovné a ktorá predostiera divákom nový, neprebádaný svet, ktorý je aj napriek všetkej inakosti neuveriteľné nádherný. Jeden z najlepších Barabášových dokumentov. (01.11.2011)