OMO - Cesta do praveku

Ďalšia drsná výprava Barabáša a spol, kedy sa až nechutne veľa vecí môže pokaziť. Ostáva nám len fandiť skupine, nech ich nezožerú krokodýly, nezabijú ich hrochy, nepoštípu hady, neumrú na dehydratáciu, na doštípanie muchami tze tze, na utopenie v neznámej divokej rieke.. no nakoniec sa pre mňa najstrašideľnejšie zdalo stretnutie s domorodcami. Proste hocikedy ich mohli pobiť a uvariť v hrnci alebo zastreliť tými kalachmi. Krásne natočené, zvládnuté, nadabované, nastrihané ako je u Barabáša zvykom. Dokument svetovej úrovne s kusom srdca a odvahy. (29.03.2021)

Omo je ďalším z príbehov Pavla Barabáša v snahe prerozprávať príbeh súžitia človeka s prírodou a o objavovaní krás tých území našej Zeme, ktoré ešte neboli prebádané. Sledujeme 6 dobrodruhov, ktorý splavujú cez 1000 kilometrov dlhú rieku Omo v ktorej prvom úseku sú konfrontovaní zo silami prírody - od búrky cez mohutné pereje, zvieratami - hrochy, krokodíly a všade prítomné, maláriu prenášajúce komáre. V druhom úseku začínajú spoznávať domorodé kmene žijúce pri povodí rieky v snahe zachytiť ich zvyky a kultúru a popritom odháňať jedovatých hadov, škorpiónov a muchy Tse- Tse. Pavol Barabáš tu dokazuje aký je znamenitý filmár. Jeho práca s kamerou nám sofistikovane odhaľuje neprebádaný svet a jeho autorstvo a miera subjektivity, umocnená ďalšou päticou dobrodruhov zase emócie a pocity. Omo je dôkazom všestrannosti tohto režiséra, ktorému nerobí problém vystúpiť kamerou na najvyšší vrch sveta, zliezť do hlbokej jaskyne, alebo objektív konfrontovať s domorodcami a ich kultúrou. Keby nebolo toho otravného hlasu Zuzy Fialovej, bolo by to za plný počet. (11.11.2011)

Zostal som úplne ohromený celou cestou dolu riekou, nevdojak som si neustále pripomínal jeden z mojich najobľúbenejších filmov - Apocalypse Now. Všetka česť zúčastneným na výprave. Niekedy trochu meditatívne obrázky, inokedy akčné. Moju pozornosť si snímok udržal bez problémov. Nádherné scenérie a exotika na plné gule. Problémom ale je, že snímok trochu nevkusne zostarol. Chaotický úvod a "perfektná" hudba film trochu na škodu degradujú. Spomeniem ešte low budget kameru a pátosový naratív Zuzany Fialovej. Ale teším sa na ďalšieho Barabáša. Za štyri hviezdy. (01.02.2023)

Abyste navštívili pravěk, nemusíte listovat knihami Josefa Augusty a Zdeňka Buriana. Stačí vzít raft a pokusit se splavit největší etiopskou řeku OMO, až ke končinám, kde noha turisty nepáchne jak je rok dlouhý. Ničím neohromující, i tak ale zajímavý dokument, v němž nejvíc upoutá agresivita zlodějského kmene Mursí, na jejichž území se musí platit snad i za to, že dýcháte jejich vzduch a zamrazí ze "zkrášlování" jejich žen způsobem, při kterém si rozřezávají dolní ret a do něj si postupem času vkládají čím dál větší talířky. Dále uvidíte, že lze přežít i ušknutí zmijí gabunskou, jejíž jed bez problémů dokáže usmrtit několik desítek lidí a s hořkým pocitem zjistíte, že jediné, co bohužel dokáže poskytnout naše "vyspělá" civilizace primitivním kmenům hluboko v afrických džunglích, jsou smrtící samopaly ´kalašnikov´ v rukách křováků. (31.07.2006)

Ďalšia nádherná barabášovka, ďalšia dobrodružná výprava. Tentokrát dolu prúdom v samom srdci kolísky ľudstva. Plavba po rieke v okolí osád takmer nedotknutých modernou civilizáciou, kde ľudia s kalašnikovom v rukách žijú spätý s prírodou. Palo to s dokumentami vie. Ak má dostatočný materiál vie zostrihať a napísať vety, ktoré chytia za srdce. Vie vylíćiť situáciu a emócie tak, ako by ste boli súčasť všetkých tých odvážnych expedícií. A čo je najdôležitejšie, vie zaujať! Ukážky prírody, etník či samotnej raftovej akcie nedovolia divákovi odvrátiť zrak ani na minútu. Samotný komentár rozprávačky kus zážitok z projekcie ochudobnil, no samotné obrázky (hlavne prírody) tento malý hendikep bohate vykompenzovali. (22.01.2012)