Amazonia vertical

Pred tromi dňami som si pozrel Free Solo a zdalo by sa, že ide o dokumenty rovnakej krvnej skupiny. Ale nie. Zatiaľ, čo pri Free Solo išlo najmä o technickú stránku veci, o vytvorenie rekordu, Amazoniu vertical považujem za expedičný film. Film o dlhej, neprebádanej a všemožným spôsobom nebezpečnej výpravy. Výpravy na miesta, ku ktorým sa všetko ničiaca "civilizácia" neustále približuje. Buď vypaľovaním savany alebo vozením rozmaznaných turistov motorovými člnmi kam až sa dá. Nerozumel som výhodnosti šľapiek pri chôdzi po rôznorodom povrchu, nerozumel som množstvu hadov a chrobače bez vážnych následkov pre členov výpravy a nerozumel som ešte pár veciam. Ale rozumel som záveru, ktorý upozorňuje, že kam sa dostane tá zábavychtivá banda, tam skončí aj tá najdivokejšia príroda. (29.04.2019)

"Ak čln pred nami našli indiáni, zvýšili by tým šance pralesa prehnať nás svojim živinovým reťazcom." Obdivuju tyto lidi, kteří se seznámili s Auyan Tepui osobně. Mně to stačilo od obrazovky a jelikož jsem přitom nemusel svádět boj s výškami, hady ani jinou havětí, tak jsem si našel čas na připomínky. Mně totiž neseděl ten nevzrušivý komentář a zejména uzavřenost horolezců, kteří za celou dobu skoro nepromluvili, což snímku na zábavnosti nepřidalo. Fantastické záběry stolové hory sice byly úžasné, ale na můj vkus to celé bylo příliš dokumentární. (23.04.2016)

Nápad a jeho realizácia je v podstate len recykláciou režisérových skorších filmov o ceste do končín minimálne dotknutých civilizáciou, o ceste, ktorá je v prvom rade potvrdením priateľských pút a splneným detským snom. Prináša však fascinujúce zábery stolových hôr Venezuely, ich rastlinstva a živočíšstva (cca 70% sú endemity) pochádzajúceho z iných čias a svetov. Odvážne putovanie štyroch dobrodruhov na hrane poznávania a hazardérstva pri prekonávaní najväčšej z nich - Ayuan Tepui -dokáže k týmto obrázkom dostatočne pripútať. Nepriechodné lesy, množstvo bodavého hmyzu, hadov, úzkych prielezov nad priepasťami, vlhko, chlad a horúčava v striedaní dňa a noci. Noci, kedy získavajú nadvládu podivné zvuky a nevysvetliteľné javy. Skalné útvary pripomínajúce sochársku avantgardu v najplodnejšom období, krvavočervná voda v jazierkach. Nie nadarmo do týchto končín umiestnil sir Arthur Conan Doyle svoj Stratený svet prežívajúcich dávnovekých zvierat. (06.10.2005)

Hlava sa mi aj pri telke zatočila viackrát, a to závraty nemám a bývam na pomerne vysokom poschodí. Paľo si vykračuje a poskakuje po skalnej rímse a pod ním 300 metrov hĺbky... Bez akéhokoľvek istenia. To mi pripadalo nebezpečnejšie ako jedovaté a neznáme hady, ktoré chytali do ruky a chodili pomedzi ne v sandáloch. Na tých sandáloch u horolezcov asi niečo bude, hoci pre bežných pozemšťanov nepochopiteľné. Mali ich na nohách všetci štyria trvalo, asi to bude nutnosťou tesného kontaktu so skalou, čo môže byť dôležitejšie ako pevná noha a ochrana nohy, čo uprednostňujú horizontálni turisti. Film je neskutočným zážitkom pre oči, hlavu a ten smutný záver sa dal očakávať. (28.06.2019)

Necelá hodinka uteče ve společnosti 4 slováků a flašky borovičky velmi rychle. Vyprávění je poutavé. Záběry přírody jsou nádherné a mile překvapil i velmi kvalitní hudební doprovod. Támhle si zahorolezují, támhle se přebrodí potůčkem, támhle se na dva Adamy a jednu Evu vykoupou v horské vodě... Vše je takové pěkné a přirozené. Neviděl jsem mnoho dokumentů poloamatérského ražení. Nemám problém dát 4*. (02.03.2013)