丹下左膳
Recenze (2)
Japonsko má veľa národných hrdinov, i milovaných fiktívnych postáv, hlavne z radov samurajov. Vedľa Zatoichiho, Myiamota Musashiho má svoje miesto aj Tange Sazen - jednooký, jednoruký exsamurai o ktorom bolo natočených až 34 celovečerných filmov. Jeho remake sa ale, narozdiel od akčnejšieho a modernejšieho Zatoichiho, nesie v podobne komornom štýle bez výraznejšieho "drajvu" presne ako v réžií roku 1935. Príbeh pojednáva o starom špinavom džbáne, ktorý má ale hodnotu obrovskej ceny milión ryo, ktorého majiteľ omylom daruje svojmu bratovi, ten ho predá pouličnému kupcovi, až sa dostane k malému chlapcovi, ktorý si do neho dá zlatú rybku. Zatiaľ čo po ňom všetci pátrajú, Sazen dostane chlapca do opatrovníctva a džbán má celý čas pred nosom.... Tange Sazen vôbec nie je ten hrdinný odvážny samuraj, akého by ste čakali. Je to lenivý, flegmatický pobuda, žijúci z peňazí svojej manželky, i keď so zmyslom pre spravodlivosť. Preto ma zarazilo, že zo zaujimavo rozohraného partu sa prvá polovica sa nesie v štýle dlhých dialógov, pomalého tempa a nesmiernej nudy. Druhá polovica sa našťastie rozbehne, a začne byť vtipná, svižná a i trošku akčnejšia. Je vidieť, že tvorcovia nemali na tento remake veľký rozpočet, všetko mi to pripomínalo trochu väčšiu divadelnú hru, ktorá síce moderného diváka neurazí, ale nebude z nej ani nadšený. ()
Japonsko dnes, po nejakych 20 rokoch zaziva renesanciu samurajskych filmov (a TV serialov) Zatoichiho remake sa v Japonsku stal trhakom (zarobil viac nez 20 mil. dolarov, co je na maly japonsky film viac nez slusne) a tak nasledne na to vznikol aj remake jedneho z filmov o samurajovi Tange Sazen. Podobne ako slepy, byvaly, maser Zatoichi aj filmy o Tange Sazenovi tazia z kontrastu telesneho hendikepu hlavneho hrdinu a jeho dokonalych technik boja z mecom. Tange Sazen nie je slepy, je len jednoruky a jednoky. Film Tange Sazen 2004, na rozdiel od akcnejsieho remakeu Zatoichiho, ktory je mozne zaradit do zanru akcnych samurajskych filmov chanbara, je komornejsi, jednoduchsi, viac sustredeny na dej ako na akcne sceny, teda, patri skor do zanru samurajskych dram jidai-geki. Na rozdiel od Twillight Samurai ci Hidden Blade, aktualnych samurajskych dram jidai-geki, u ktorych je patrna aj snaha o umeleckejsie prevedenie, Tange Sazen je jednoduchsi, priamociarejsi, nejde tu o ziadne velke posolstvo, skor o zaujimavy pribeh s uveritelnymi postavami. Co viac od dobreho filmu chciet, ze? ()