萌の朱雀
Suzaku
Obsahy(1)
Film mapuje život jedné rodiny žijící v dřevařské vesnici. Hlavou rodiny je Tahara Kozo, který žije spolu se svou matkou Sačiko, ženou Jasujo, synovcem Eisukem a dcerou Mičiru. Rodinu ovšem zasáhne ekonomická krize a způsobí tragédii. (Zíza)
Recenze (7)
Pomalé, opravdu pomalé, tiché, takové, jako když je ukrutné vedro, ale vy nemáte žádný stín, do kterého byste se mohli schovat. Je to poměrně depresivní snímek, plný náznaků a nevyřčených slov i emocí. Člověk si musí uvědomit, že se to odehrává za ekonomické krize, a proto je nouze o peníze – jak na stavbu větších zakázek, tak i na zaplacení pracovníků, takže je těžké sehnat práci. Navíc v zapadákově bez vlakového spojení. Těžká situace, všichni mlčí o svých břemenech, která nesou, o pocitech, které cítí. Divák si musí obrázek poskládat sám. Škoda, že jsem neměla větší náladu na podobný snímek, určitě bych jinak dala vyšší hodnocení. Takhle mě to občas otravovalo svou pomalostí... Silné 3*. Titulky. ()
Uhrančivá horská scenéria. Uprostred hôr dom. Ktože býva v ňom? Nik, dom je opustený. Ako mnoho iných odľahlých usadlostí a statkov v lesoch, úbočiach a pri horských pasienkoch. Režisérka na príbehu jednej rodiny s využitím dokumentárnych postupov ukazuje príčiny, vedúce k opúšťaniu krásnych miest. Množstvo podobných záberov ukazuje každodenné dochádzanie za školou a obživou do vzdialeného mesta . Nádej na oživenie regiónu predstavuje plánovaná železnica, z ktorej sa realizuje tunel. Tunel, ako symbol rýchlejšieho a ľahšieho prístupu k vzdelaniu i práci však ostáva osamelým svetielkom na jeho konci. Ekonomická kríza spôsobí zastavenie železničného projektu, tunel sa zatarasí mrežou. Rodinní príslušníci postupne z rozličných dôvodov opúšťajú usadlosť. Poslední dvaja skonštatujú ústami jedného z nich, že pre dvoch je to tam veľmi veľké a náročné sa o statok a okolie postarať. A tak postupne zrejme odídu aj oni. Jemné, kontemplatívne a posmutnelé zobrazenie opúšťania miest, kde bolo v živote najkrajšie. Nenaplnenie životného údelu v lone prírody sprevádza i nenaplnená láska. Stihla ukázať len prvé výhonky a vzápätí ju spálil plameň civilizačnej neúprosnosti. ()
To čo je skryté má väčšiu silu, než to čo vidíme. Kawase nás berie na japonský vidiek. Na miesto, kde sa zastavil čas. Kde sa roviny časov spájajú a prelínajú a následkom toho menia na nepoznanie niečo čo je uprostred nádhernej krajiny nemenné. Hoci sa jedná o komorný príbeh, znázorňuje v ňom Kawase rozpad jednej rodiny. A je to rozpad pomalý a systematický. Hodnú chvíľu si ani neuvedomujeme čo sa deje. A akonáhle nám to dopne, začínajú v nás fungovať emócie. Nemá to silné scény. Celé je to obklopené až meditačným pokojom. Ale pri pozeraní som si nemohol pomôcť a chcel som vyjsť na strechu domčeku čo je vo filme a pozerať sa s hrdinami na hviezdy. Jazdiť na motorke a hrať sa so starou kamerou a zachytávať smútok a radosť ľudí, ktorí nepoznajú svet vonku, ale o to viac poznajú svoje vnútro. Iný, krásny a nezabudnuteľný. Rozmýšľam nad 5 hviezdou. ()
ocenenia : MFF Cannes 1997 - Zlatá Kamera (najlepší filmový debut) ()
Film vo velmi pomalom tempe rozprava dojemny pribeh o konci jednej rodiny. Skladacka prijemnych aj smutnych momentov, krasnych scenerii a svojskych japonskych citovych (ne)prejavov. Hodne zhliadnutia. ()
Na můj vkus moc ospalé. ()
Těžko uvěřit, že se jedná o filmový debut ještě ani ne třicetileté režisérky. Oživlé obrazy jakéhosi japonského "Renoira", skvělé a přirozené herecké projevy jako v Dare mo shiranai, exteriéry na hlavu porážejí Little Forrest a ta kamera! Skvělá 35 mm kamera, jako by nás propojila se starými časy a hlavně ona byla ten nejdůležitější herec. Nečekaný zážitek! Zajímavé i je, že minulý týden jsem si nachystal Futacume no mado, od stejné režisérky. Teď už vím, do čeho půjdu. Tehle film se do mě zaryl. ()