Režie:
Milan SemíkScénář:
Miloš KrnoKamera:
Marián MinárikHudba:
Jozef MalovecHrají:
František Dibarbora, Mária Markovičová, Viera Strnisková, Oldo Hlaváček ml., Tibor Bogdan, Andrej Mojžiš, Július Vašek, Vladimír Kostovič, Zuzana Kocúriková, Miloš Pietor, Eva Večerová (více)Obsahy(1)
Televízny film z obdobia 2. svetovej vojny, ktorého hrdinom je Ondrej, žijúci osamelo vo svojom vdovskom domci. Vojna sa ho zatiaľ nedotkla, počul o nej iba od ľudí. Jedného dňa sa však dozvie, že vypuklo Slovenské národné povstanie. Starý Ondrej začne uvažovať i nad tým, ako pomôcť partizánom v ťažkom boji. Vyberie sa na cestu k Prašivej so svojím jediným koníkom a dlho skrývanou puškou, aby ich daroval partizánom. Cesta je dlhá a Ondrej na nej stretáva rozličných ľudí. Kým sa dostane na Prašivú, k cieľu svojej cesty, uvedomuje si, kde je je jeho miesto. A hoci je nielen pri konci svojej cesty za partizánmi, ale aj pri konci svojej životnej, stávajú sa jeho posledné slová vyznaním prostého človeka, ktorý si uvedomil na čiej strane je pravda a právo. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (12)
Dibarbora so svojím koníkom Miškom putujú lesom za partizánmi, stretávajú ľudí a zažívajú rôzne situácie. Melancholické rozjímanie nad tým, ako starých nahradzujú mladi, je spestrené jednou vojenskou akciou, ktorá je len druhoradá. Slabšie tri hviezdy, pretože hlavne záver je slabší. –––– Ujčok, a zlepší sa život, keď tí partizáni vyhrajú? –––– Tak je to správne. Prašivá je vysoko a kde sa my, starí, hore nevydriapeme, tam dôjdete vy, mladí. ... Vraví sa, že keď človek pocíti vôňu detstva, bije jeho posledná hodina. ()
Příběh slovenského Dona Quijota, který se svým Rocinantem (Miško), ale bez Sancha (to je chyba!) jede za partyzány na Prašivou (proč jsou zrovna na Prašivé, není to nějak pejorativní). Popudem k tomu je čtení komunistických pamfletů, na které navazuje snaha o "ochrana sirotků a vdov". Pokud pomineme nějaké nadsazené dialogy (gogo76 **: "v horúčkach žiada, aby ho prijali do komunistickej strany") a podivné zvyky (chodit ve všední den po chalupě ve svátečních krojích), je tento prostý příběh (někdy i cesta může být cíl) citlivě natočen a František Dibarbora se zhostil své role dobře. ()
Televízna vojnová dráma s donebavolajúcim komunistickým posolstvom, ktorého bolo tak veľa, že "prekričal" putovanie sympatického, hoc naivného deda so svojím koňom naprieč krásnymi zalesnenými horami. No a záver vyznieva v zmysle, kde končia starí (komunisti), nastupujú tí mladí (komunisti). Hoc ide iba o televízne spracovanie, tých akože vojakov i Holanďanov si mohli tvorcovia aj odpustiť. ()
Milé prekvapenie. Starecké videnie sveta („Kam by sme došli, keby všetci len čakali?“) je miestami odrovnávajúce. Hlavný hrdina má vo svojom cieli a poslaní jasno (až som si spomenul na Starca a more) a tvrdohlavo si ide za svojím. Postupne film akoby trochu stratil na sile, ale okrem krátkej stopáže to vynahradzuje aj fakt, že Dibarbora si kedysi zahral perfektného esesáka (VLČIE DIERY) a teraz na staré kolená sympatického vlastenca... ()
Krátky, ale dobrý televízny film o starcovi ktorý chce pomôcť partizánom po vypuknutí SNP. Pekné exteriéri a dobré vykreslenie dobových pomerov plusom sú aj herci. Na hodnotení tomuto snímku ubližuje zrejme propaganda červených ale tá vo filme pôsobí nenúteným dojmom a znižovať kvôli tomu hodnotenie celkom fajn snímku za to nestojí. ()
Reklama