Režie:
Milan SemíkScénář:
Miloš KrnoKamera:
Marián MinárikHudba:
Jozef MalovecHrají:
František Dibarbora, Mária Markovičová, Viera Strnisková, Oldo Hlaváček ml., Tibor Bogdan, Andrej Mojžiš, Július Vašek, Vladimír Kostovič, Zuzana Kocúriková, Miloš Pietor, Eva Večerová (více)Obsahy(1)
Televízny film z obdobia 2. svetovej vojny, ktorého hrdinom je Ondrej, žijúci osamelo vo svojom vdovskom domci. Vojna sa ho zatiaľ nedotkla, počul o nej iba od ľudí. Jedného dňa sa však dozvie, že vypuklo Slovenské národné povstanie. Starý Ondrej začne uvažovať i nad tým, ako pomôcť partizánom v ťažkom boji. Vyberie sa na cestu k Prašivej so svojím jediným koníkom a dlho skrývanou puškou, aby ich daroval partizánom. Cesta je dlhá a Ondrej na nej stretáva rozličných ľudí. Kým sa dostane na Prašivú, k cieľu svojej cesty, uvedomuje si, kde je je jeho miesto. A hoci je nielen pri konci svojej cesty za partizánmi, ale aj pri konci svojej životnej, stávajú sa jeho posledné slová vyznaním prostého človeka, ktorý si uvedomil na čiej strane je pravda a právo. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (12)
Dibarborovi som toho gazdu nejako neveril. On sa nenarodil pre tento typ rolí. Celý tento krátky tv film je skôr iba jeho cestou za partizánmi, ktorým chce pomôcť. Na ceste je spolu s koňom Miškom. Sem-tam stretne partizána, prehodí zopár propagandistických rečí a ide ďalej. Nočná scéna v lese, kde ho prepadne "medveď" je na smiech. Medveďa hral nejaký tajtrlík , ktorý si cez seba prehodil medvedí kožuch. Bolo by to jedno, keby to nebol tak STRAŠNE vidieť...Nepochopil som predabovanie E. Horvátha, ktorému hlas prepožičal Dočelomanský ak sa nemýlim. Záver zabil úplne všetko. Dibarbora ležiaci v horúčkach žiada, aby ho prijali do komunistickej strany...No majku ti jebem...Komunisti si vtedy vedeli zariadiť "reklamu"...Oko potešilo snáď len krátke vystúpenie V. Strniskovej, inak propagandistický blábol. Krásne prostredie nepočítajme, to máme všade. 40%. ()
Komorně laděné válečné drámo o povinnosti vůči vlasti i sobě samotnému. Rozdílné charaktery a pohledy na stávající situace, dilema vojáků, kteří jsou hnaní zabíjet své spoluobčany i touha pomoci za každou cenu. Krásné prostředí, výborné herectví a přesně sedící hudba Jozefa Malovce. ()
Filmov, sledujúcich vojnu cez pohľad detí je viacero, menej už tých, zameriavajúcich sa na starých ľudí. Respektíve na ich myšlienky počas vojny. Slnko je taká príjemná road movie jedného sympaťáka cez slovenské hory. Stretáva počas nej ľudí s rôznymi názormi, pokecá s nimi a ide ďalej. Je tu dôležitá ako cesta, tak aj Ondrejov sen. Načo predávať kone, keď ich môže venovať na dobrú vec? ()
Milé prekvapenie. Starecké videnie sveta („Kam by sme došli, keby všetci len čakali?“) je miestami odrovnávajúce. Hlavný hrdina má vo svojom cieli a poslaní jasno (až som si spomenul na Starca a more) a tvrdohlavo si ide za svojím. Postupne film akoby trochu stratil na sile, ale okrem krátkej stopáže to vynahradzuje aj fakt, že Dibarbora si kedysi zahral perfektného esesáka (VLČIE DIERY) a teraz na staré kolená sympatického vlastenca... ()
Krehkosť a mierumilovnosť benevolentného starnúceho človeka chcejúceho aspoň malým, avšak znamenitým pričinením zaasistovať k skončeniu druhej svetovej. Humánnosť ako jedna z najzákladnejších a najprapodstatnejších vlastností aroganciou a odľudštenosťou nepoškvrnenej ľudskej bytosti v úzkom súznení s uhrančivou slovenskou prírodou. Horská road movie z normalizačných čias situovaná do čias vojnových s famóznym Dibarborom, ktorej inšpirácia Martinom Ťapákom je viac než zrejmá. 80% ()
Příběh slovenského Dona Quijota, který se svým Rocinantem (Miško), ale bez Sancha (to je chyba!) jede za partyzány na Prašivou (proč jsou zrovna na Prašivé, není to nějak pejorativní). Popudem k tomu je čtení komunistických pamfletů, na které navazuje snaha o "ochrana sirotků a vdov". Pokud pomineme nějaké nadsazené dialogy (gogo76 **: "v horúčkach žiada, aby ho prijali do komunistickej strany") a podivné zvyky (chodit ve všední den po chalupě ve svátečních krojích), je tento prostý příběh (někdy i cesta může být cíl) citlivě natočen a František Dibarbora se zhostil své role dobře. ()
Televízna vojnová dráma s donebavolajúcim komunistickým posolstvom, ktorého bolo tak veľa, že "prekričal" putovanie sympatického, hoc naivného deda so svojím koňom naprieč krásnymi zalesnenými horami. No a záver vyznieva v zmysle, kde končia starí (komunisti), nastupujú tí mladí (komunisti). Hoc ide iba o televízne spracovanie, tých akože vojakov i Holanďanov si mohli tvorcovia aj odpustiť. ()
Mocný bič si tvorcovia pripravili na nič netušiaceho diváka. Ja sa im môžem len poďakovať, že to malo len hodinu, ktorú mi už nikdy nikto nevráti, ale o rok už rovnaku chybu nespravím a tento počin si už vera bože nepozriem. Nikdy. 1 z 5 ()
Dibarbora so svojím koníkom Miškom putujú lesom za partizánmi, stretávajú ľudí a zažívajú rôzne situácie. Melancholické rozjímanie nad tým, ako starých nahradzujú mladi, je spestrené jednou vojenskou akciou, ktorá je len druhoradá. Slabšie tri hviezdy, pretože hlavne záver je slabší. –––– Ujčok, a zlepší sa život, keď tí partizáni vyhrajú? –––– Tak je to správne. Prašivá je vysoko a kde sa my, starí, hore nevydriapeme, tam dôjdete vy, mladí. ... Vraví sa, že keď človek pocíti vôňu detstva, bije jeho posledná hodina. ()
Krátky, ale dobrý televízny film o starcovi ktorý chce pomôcť partizánom po vypuknutí SNP. Pekné exteriéri a dobré vykreslenie dobových pomerov plusom sú aj herci. Na hodnotení tomuto snímku ubližuje zrejme propaganda červených ale tá vo filme pôsobí nenúteným dojmom a znižovať kvôli tomu hodnotenie celkom fajn snímku za to nestojí. ()
Tu možno vyzdvihnúť, iba herecký výkon F.Dibarboru. Celkovo iba priemer 40%. ()
Malo je tam toho naozaj len hlavny hrdina ()