Absolut Warhola
Obsahy(1)
Do Medzilaborců je cesta dlouhá aneb Andy - nejslavnější Rusín světa. Svérázný mezinárodní dokument (oficiální text distributora)
Recenze (11)
Byla to dost zvláštní fraška o Andyho tetách, strýcích a bratrancích, kterým posílal oblečení a obrázky končící jako čepice, lodičky nebo šipky. Dozvěděli jsme se i to, že v Mikové umřela starostka, takže každoroční pařba na počest Andyho se už asi konat nebude. Taky že Andy nebyl "homosexuálista, protože v Mikové se nikdy žádnej tenhle nenarodil", že v Medzilaborcích nesmí rómové do muzea (a ti jediní kolem něj neustále krouží), do něhož stejně zatéká (upřímně - těch 50 barevných kbelíků na odchyt vody bych, až bude problém někdy vyřešen, nelikvidovala - vypadá to totiž velmi "warholovsky") a spoustu dalších cenných informací. Snová byla devadesátiletá teta, která se podívala na červený portrét Lenina a pravila: "no jo, voni mu padaly vlasy už vod mládí". Což o to, vtipné to bylo dost, ale jako pop-artová tečka nebo pocta Andymu? Co by asi na tuhle bizarnost řekli jeho američtí friends. ()
"A čo by sme robili - pijeme. " - povie 90 ročná babička v úvode a so širokým úsmevom vytiahne fľašu pálenky. Prehliadka ujov a tiet popartovej ikony - rusína Andreja Warcholu z Mikovej (ktorý rodný kraj viacmenej ignoroval) sa strieda s profilom múzea Andyho Warhola v neďalekých Medzilaborciach. Dedinka v kraji pánubohu za chrbtom. Ľudia sú prostí ale dobrosrdeční pijani, speváci a oberači plodov. Zábavná (trochu smutná) sonda do života príbuzných, snažiacich sa vyhrabať akékoľvek drobné spojenie na rodáka, o ktorom ani len nepripustia, že bol buzerant (to vraj boli len také reči, keby bol ostal doma, oni by ho už oženili, hoci aj násilím). Neváhajú priznať, že obrazy, ktoré im zaslal neskôr vyhodili, a predtým slúžili ako pomôcka pre papierové hračky (mimochodom vzhľadom na kvalitu jeho obrazov sa niet čo čudovať, veď ruku na srdce, Warhol žiadny umelec nebol). Svojrázny kurátor múzea zase hrdo povyšuje rôzne cetky na cennosti, napr. denník dlhov Warcholovej matky na významný muzejný exponát, pričom zdôrazní pôvodnú tužku pripojenú k notesíku. V každej serigrafii hľadá motív spojenia s domovom. Následne obhajuje zákaz vstupu Cigáňom do múzea, lebo smrdia a sú nespoločensky oblečení. Pôsobivé je upozornenie na ignoráciu kultúry na Slovensku: pohľad na zatekajúcu strechu múzea a porozastavané vedrá na dažďovú vodu v strede galérie hovoria za všetko. Obraz života na východe sa cez pohľady do života zopár ľudí podaril v takej kvalite, akej sa Warhol za života ani len nepriblížil. ()
Jestli čekáte, že se v tomto filmu dozvíte něco o Warholovi, tak to se nedočkáte. Ale je to výborná dokumentární komedie dotýkající se kromě radostného civilizací nedotčeného života i sociálních a rasových problémů. Rozhodně stojí za to. ()
Ku koncu už film trochu odbáča od témy a dochádza mu dych (hríby a ropné vrty), ináč ale tomuto chytrému a neuveriteľne zábavnému dokumentu nechýbalo ďaleko od 5*. Postavený na kontraste Ikona pop artu/Popíjajúci východniari prisahajúci životom že ich príbuzný (s ktorým sa v živote nestretli) nebol žiaden homosexualista ale človek s dobrým srdcom, Absolut Warhola rozosmeje i rozosmúti pri pohľade na slovenský údiv nad mimozemskou americkou kultúrou. Zážitok na ktorý ešte chvíľu budem spomínať. ()
Zaujimavy nemecky frasko-dokument od polsko-nemeckeho rezisera o rusinskych pribuznych Andyho Warhola. ()
Šílená mozaika o Warholovi z pohledu obyvatel jeho rodiště. Otec pop artu by určitě nebyl rád za takovou "folklór" prezentaci. Andyho vzdálená blonďatá příbuzná vyšívající slavnou Marylin. Boty od Warhola, které si Rusíni raději nechali na půdě a pak je vyhodili. Žena pletoucí si Warhola s Leninem. A hlavně nezapomenutelný poznatek: "Andrejko nebol homosexualista, Andrejko bol dobrý člověk." ()
Úkaz, aký sa nevidí často. A pritom ide o nesmierne autentický, vtipný a zaujímavý pohľad z našeho východu na jedného umelca skrze vzdialených rusínskych príbuzných. Jednoduchosť prostredia a spoločenské problémy sa za tých pár rokov veľmi nezmenili, teším sa ale na návštevu konečne zrekonštruovaného múzea. 75% ()
Pop art,jestli se nepletu,znamená lidové umění.A o tom je tento dokument přímo od kořenů.Megazábavná sonda do podhoubí světoznámého pološílence. ()
Film nie o samotnom Warholovi, lež o pozostatkoch jeho rodiny na ďalekom severovýchode v Medzilaborciach, resp. Mikovej. Mucha sa svojim filmom nemá potrebu hrať na veľdielo po akejkoľvek stránke. Stavia na prirodzenú autentickosť, ktorá diváka nutne nezaujme formou, no hádam aspoň obsahom. Najzaujímavejší je strih, vďaka ktorému vyznievajú situácie vskutku tragikomicky. Zasmiala som sa nad “rýchlovarným pohárikom” babičky alebo “koštovaniu slaniny”, zároveň som si ale výrazne uvedomovala, nakoľko sú niektoré z tých skutočností smutné. Emočne na mňa najviac zapôsobili zábery z rozpadávajúceho sa Warholovho múzea, ktorého stav nevypovedal len o podmienkach v obci, ale aj prístupe štátu. Za najslabšie miesto považujem nápad s hercom Andyho - koncept je zaujímavý, realizácia akási kostrbatá, nedokončená. Mimo toho ale hodnotím film pozitívne. Nepriniesol nič nové do kinematrografie, som ale rada, že vznikol, a že patrím k tej hŕstke, ktorá ho videla. Kto by sa rád dozvedel detaily z Warholovho života, nech po tomto filme nesiaha - to napokon zaiste nebolo ani jeho účelom. Napriek tomu nie je na škodu si ho pozrieť - Absolut Warhola vyobrazuje Andyho vzdialené korene, ktoré sú od amerického životného štýlu asi tak ďaleko, ako aj dané dve krajiny. ()
S minimalistickým prístupom a s pomocou poľského komunikačného článku medzi lokálnymi obyvateľmi a nemeckým štábom dostávame nádherný obraz reality oddelenej civilizácie, z ktorej nie je ľahké, ale ani nemožné uniknúť. Pôvodné anglické titulky ponúkajú hanebne nepresný preklad väčšiny dialógov (najbolestivejší je preklad vozidla V3S ako WWII tank). *9/10 ()
Tento dokument je jeden z tých, kedy na začiatku otvoríte ústa a so zatajeným dychom a neveriacim úžasom ich zatvoríte až po skončení. Napriek tomu, že zahraničná delegácia režiséra, technikov s kamerami a dlho-bielo-vlasého podivína s rifľovkou bola nepochybne v severovýchodnom cípe Slovenska úkazom, museli pôsobiť totálne nenápadne. Výsledkom je úplne prirodzený prejav domácich obyvateľov, ich života, či zmýšlania. A kto bol v Medzilaborci tak vie, že i tak jest. Kombinácia travertínovej megastavby múzea so svetovými výtvarnými originálmi, osadenej doprostred mŕtveho verejného priestoru na periférii sveta, je sama o sebe úkazom. Nehovoriac o perličke, že cesta na koniec sveta vedie cez Havaj... ()