Večeře u Noriko

Chýbajúce puzzle? Áno aj nie. Sono prostredníctvom Noriko a jej sveta vysvetluje svet Suicide Clubu, ibaže je to vysvetlenie čiastočné a hlavne silno symbolické. Piatu hviezdu vlastne nedávam preto, že pre mňa je Suicide Club dokonalý taký aký je, a teda najmä symbolický, a vysvetlenia nepotrebuje. Ako samostatný film to je ale geniálne bezpochyby tiež. (31.03.2013)

Niekomu to príde úchvatné, pripúšťam. Do detailov rozpitvaný banálny príbeh dospievajúcich dcér, túžiacich sa vymaniť spod rodičovských pút. Rodinné zázemie stopercentné, stabilné zabezpečenie a príroda predsa nepustí: každé mláďa chce byť dospelým jedincom. Pravdou tiež je, že v prostredí normovanej, na prácu a kariéru vysadenej spoločnosti, ponúkajúcej ako perspektívu dospelého veku len predpovedateľnú rodinnú a pracovnú nudu, sa môže stať uvažovanie o samovražde zaujímavou alternatívou. Navyše v krajine, ktorú nechráni ochranný pláštik všeobecne platných náboženských dogiem o hriešnej neprípustnosti suicídia (doliehajúceho chtiac či nechtiac aj na bezvercov a agnostikov). Inou možnosťou je prežiť si iné životy až do dôsledkov. Hravé skúmanie základnej pochybnosti - naozaj je to stále o tom istom? Alebo je vzdanie sa identity hrou, ktorá dokáže poraziť fádnu a sivú byrokraticko- podnikateľskú realitu? Každá mladícka rebélia však skôr alebo neskôr končí. Či už pokorným prijatím pravidiel, voči ktorým vehementne protestovala. Alebo tragikomickou pózou večnej vzbury, ktorá ale už vzburou nie je - je len zaradením sa do osídiel spoločnosti na inej úrovni. "Heuréka!" sa teda nedá vykríknuť ani nad týmto filmovým počinom, dôsledne síce pitvajúcim všetky záhyby hľadajúcej a blúdiacej dievčenskej duše, či myšlienkové poryvy smutného otca, ktorého postupne všetci opúšťajú, ale neprinášajúcom žiadne prekvapujúce, nové poznanie ani myšlienku. Opakujem: originálne poňatá, solídne zrežírovaná, no vo svojej podstate zbytočne rozvláčna banálna story o ťažkostiach dospievania v súčasnom svete. (09.09.2014)

Je to celkom dobrá psychologicky ladená dráma od Shiona Sona. Má dosť dobrý príbeh o jednej obyčajnej rodine s dvomi dcérami žijúcej v malom mestečku, z ktorých staršia je už unavená týmto životom bez ambícií a túži odísť do Tokia, čo jej ale otec nedovolí a keď sa cez internet zoznámi s novou priateľkou, rozhodne sa konečne zobrať svoj osud do vlastných rúk a navždy odísť do Tokia, pričom ju čoskoro nasleduje aj sestra a spoločne slúžia v novom type služby, v ktorej sa môžu ľudia najímať ako predstieraní rodinní príslušníci a keďže sa kvôli ich odchodu rodina úplne rozpadne, otec sa ich rozhodne nájsť. Spracovanie je na tom dobre, síce to je taký veľmi zvláštny film, v ktorom prakticky ani nie je najviac kladený dôraz na samotný príbeh, ale hlavne na pocity postáv, no filmu to vôbec neškodí, pôsobí to veľmi zaujímavo. Síce tá dĺžka možno je trochu väčšia, než by bolo najvhodnejšie, toto nie je práve taká zápletka, aby ma to dokázalo dokonalo strhnúť po celý čas a tak prakticky všetky kapitoly mohli byť trochu skrátené, ale zase si ani nemôžem sťažovať, rozhodne to zaujme. Bavili ma hlavne všetky tie pocity oboch sestier a následne aj otca, síce celý ten nápad s týmto originálnym podnikaním, v ktorom sa ľudia hrajú na rodinných príslušníkov pôsobí tak zvláštne, ale bavilo ma to a je to využité celkom zaujímavým spôsobom. A samozrejme chválim celý tento originálny spôsob pokračovania, toto nie je žiadne plnohodnotné a priame pokračovanie predchádzajúceho filmu, dokonca ani z neho všetko nedovysvetlí, funguje to aj samostatne, skôr to rozširuje jeho pozadie a priamo predchádzajúceho filmu sa to dotýka len čiastočne. Len ma trochu mrzí, že tento film prakticky neobsahuje žiadne konkrétne situácie, ktoré by výraznejšie vyčnievali, celý film je dobrý, ale uvítal by som aj nejaké scény, na ktoré by sa dalo dlhodobo spomínať, ako je to aj v prípade predchádzajúceho filmu. Herecké obsadenie je bez problémov, celý film má prakticky len štyri výrazné postavy, obe sestry, ich nová priateľka a otec a všetky sú dobre zvládnuté. Réžia a technická stránka sú výborné, Shion Sono má na svojom konte aj lepšie výkony, ale aj toto si ma získalo, hlavne tou zaujímavou atmosférou. Noriko's dinner table považujem za jeden zo Sonových slabších filmov, ale stále je to slušná kvalita a veľmi zaujímavý filmový počin. 73% (22.12.2012)

Noriko no Shokutaku je rozdělena do několika kapitol. V první kapitole nenastoluje "dokonalou a čistou romanci, aniž by se tam kdokoliv do kohokoliv zamiloval a nebo pomyslel jen na opačné pohlaví", ale snaží se do diváka propašovat pocity, které prožívá hlavní hrdinka; její pohled na svět a její trápení se tím, že ji nikdo nerozumí a že je ve svých 17 letech pořád na (úplně) všechno jen sama, bez přátel a pochopení rodiny. Kvůli tomu a touze někam patřit se začlení do extrémistické komunity, která, díky detailnímu vykreslení chodu, dává nový a lepší rozměr celému Jisatsu saakuru. Noriko není japan-shock ale mrazivé drama. Ruční kamera celé dění posouvá o stupeň výš do reálnosti a násobí tím tíhu emocionálního dopadu. Třetí díl by už nejspíš nebyl dobrý nápad, ale Noriko.. je prostě geniální. (10.07.2005)

KAPITOLA 1 - NORIKO - Prosinec 2001. CITÁT - Utrhla jsem nit, která mi čouhala z rukávu.......... Zde je k vidění společná sebevražda 54 studentů, kteří se rozhodli skočit pod rozjetý vlak. Ta scéna už v několika filmech byla, tedy na ta scéna samotná, ale ta situace. Vlastně je to preguel k filmu Klub sebevrahů (Jisatsu sākuru) KAPITOLA 2 - YUKA. CITÁT - 54 jahod v mixéru.......... Zajímavý příběh, líbí se mi, že si holky sami vyprávějí svůj příběh, je to hezké. KAPITOLA 3 - KUMIKO Nelíbí se mi zmatená kamera a mnohdy zbloudilej střih. Hudba je skoro nulová ale když už je slyšet, je příjemná. Scéna s dědečkem mě dostala, no já bych ho za to zabil:-) CITÁT - Vedla jsi si dobře, na nováčka.......... KAPITOLA 4 - TETSUZO Oblečení, které holky měly okolo 60 minuty jim seklo. Zvláště Kumiko byla supr. Je to hodně zvláštní příběh a myslím, že se na něj časem podívám ještě jednou. (06.07.2014)