Recenze (1)
Krásny film, ktorého najväčším plusom je ako bezstarostne a s ľahkosťou kombinuje dokumentárnu rovinou s rovinou fikčnou. Sledujeme japonského námorníka Akiru na výlete v Kube, kde v Havane stretne Marciu - miestnu členku hnutia revolúcie. Zamiluje sa do nej, ale jeho láska nie je opätovaná, a tak sa rozhodne prenasledovať ju po celej Kube. Film je nádherne nasnímaný, a má skvelú hudobnú zložku. Osudy Akiru sú poprepletané dokumentárnymi pasážami, ktoré sú však veľmi krátke a nikdy nevyrušia od samotného príbehu, alebo sú do neho prirodzene zapracované. Príbeh tematizuje nemožnosť lásky medzi hlavnými hrdinami, nakoľko Marcia je oddaná krajine a revolúcií, ktorú podľa jej slov miluje rovnako ako muža. Hoci Akiru miluje, nie je schopná s ním ostať, nakoľko jemu síce je revolúcia sympatická, no nerozumie jej v úplnosti. Film funguje na viacerých úrovniach - od historického dokumentu, až po príbeh o láske, a tematizuje témy ktoré majú čo povedať. Rozhodne sa tu dá nájsť mnoho materiálu na zamyslenie. Etnografický rozmer snímku skúmajúci kubánsku kultúru je úspešný - vidíme tu lásku k hudbe, tvrdú prácu na poliach s cukrovou trstinou, úctu k ženám na tú dobu nevídanú, i revolučný zápal jedinca v prospech spoločnosti, silné národné cítenie. To všetko v nádhernom kabáte, z ktorého sa musí radovať každý milovník filmu. Aj napriek silnej dokumentárnej stránke, film stále ostáva primárne fikčným dielom - nesúdi a nevnucuje názor - revolúciu nevyzdvihuje, ani nehaní, a nešpliecha divákovi politické postoje do tváre. Skvelé dielo, ktoré odporúčam. Okrem iného je na ňom aj vidieť, ako sa zmenila doba. A hoci to môže miestami vyzerať, že k horšiemu, netreba sa nechať pomýliť. Doba je lepšia, a mali by sme za to byť radi. 4.5*. ()