Začína sa čiernobielym obrazom na vychádzajúce slnko spolu s veselou pesničkou o rozdieloch generácií. Hneď v druhej minúte sa presunieme na autobusovú stanicu mesta, či veľkomesta. Kamera mení svoj uhol, nepozerá sa postavená na zemi, ale z vyvýšeného bodu ponúka pohľad zhora. Hlavný hrdina, stredoškolák Hiroshi Nakajima, je skúšaný spolužiakom, či pôjde von napriek tomu, žeby sa mal učiť na skúšky. Neodoláva, párty je fajn, ale nie je ničím výnimočná. Dej sa sústredí aj na dospelých, ktorí riešia vážne veci, hlavne na Hiroshiho brata. Wakamatsu strieda zobrazovanie postáv z diaľky asi štyroch metrov a rôznych uhlov ich tvárí. Túžba hlavného hrdinu po ženách je naštarotvaná práve po párty. V 9. minúte sa obraz mení na farebný pri hrdinovom sne/predstave, kedy na ružovo-fialovom pozadí pozoruje chodiace ženy. Sen sa vyvíja, zobrazuje túžiace ženy na hrdinovi, detail plných ženských pier aj mračiacu sa tínedžerku sediacu obďaleč či lízanie ušných lalôčkov za doprovodu šokujúcej, napínavej, dramatickej hudby. Ale čo je najhoršie, predstavy končia preliatou krvou. Po viac ako dvojminútovom sne sa vraciame znova ku čiernobielej. Farebné fragmenty v čiernobielom filme sú pre Wakamatsua z tohto obdobia typické. Hiroshiho dospelý brat mu dá skoro bezdôvodne facku. Hiroshi zasa pozoruje jeho a jeho ženu, ako majú sex a začne skákať po podlahe, aby ho narušil. Hiroshimu sa prihovára spolužiačka Itsuko, ktorej otec Shunpei Mihara chce vyjednať lepšie podmienky pre robotníkov, no myslí si, že odbory ho zradia. Ona je na neho hrdá a pozitívne naladená. Hiroshimu vraví, že sa chce dobre vydať za úspešného chlapa, on jej ale vraví, že každý chlap po univerzite zapadne do nejakého nezaujímavého office jobu. Na ich kamarátskom posedení pri rieke, čo iniciuje ona, ju on chce pobozkať, no ona ujde. Jeho brat Yuichi dostane od šéfa, prezidenta spoločnosti, úlohu – vyhodiť jej otca z nejakého hodnoverného dôvodu. Šéf zasa spáva z jeho ženou, ktorá Nakajimu sleduje a pohŕda ním ako malým dieťaťom. Hiroshi nachádza v pouličnej nočnej bitke záchrancu v Amaonim, ktorý kedysi viedol štrajk a bol preto vylúčený zo školy. Jeho odvaha je odmena ženou, ktorá ku nemu vzhliada a on má konečne prvý sex, pri ktorého scéna je podkreslená výrazným tlkotom srdca. Postupom času sa vyvíja a dokonca vydiera bratovu ženu. V závere sa ku Amonimu Hiroshi vracia a scény sú farebné. Po nej sa dočkáme záberov na ruku, ktorou to hrdina spravil a prestrihov na tri jedlá s červenými omáčkami. Nie je to ale tak nechutné, ako podobné scény v neskoršom Hasebeho neskoršom Bōkō Kirisaki Jakku. S hlavným hrdinom sa zahrá nešťastná súhra náhod, no scénam chýba väčšia katarzia. Pre milovníkov áut sa tu nájde pár kúskov mne neznámej značky. Scéna prvej vraždy je zaujímavá, čo sa pinku a exploitation týka, nie však toľko ohľadom prežívania hlavného hrdinu. Auto čakajúce v noci na iné auto pripomína kultovú gangsterku. V exteriérových scénach sa podarilo scény rozjasniť slnečným svitom. Wakamatsu sa nesnaží urobiť z párty scén nejaký kult, umne ich ale strihá so sexom Yuichiho a jeho ženy a modlením sa Hiroshiho matky. Wakamatsu ponúkol po 64. minúte viaceré statické obrazy, ktoré striedal s klasickým videom počas scén párty, pričom hudba počas oboch druhov obrazu beží v poriadku. Doba natáčania bola iná. Za facku nevernej žene by bol dnes jeden z hrdinov odsúdený možno celou spoločnosťou. Ochrancovia práv zierat by sa asi nepotešili odrezaniu hlavy kuraťa a chodením s jeho mŕtvolou po ulici. Režisér pracuje so svojmi tradičnými témami – mladý, spočiatku sexuálne deprivovaný muž nevidí vo svojom kariérnom živote priestor na zlepšenie, hľadá cestu, ako z toho von a vyberá si tú najhoršiu, tiež s ľavičiarskou témou - bojom robotníkov za lepšie podmienky. Wakamatsu sa tu ale ešte nepúšťa do opájania sa pinku scénami tak, ako trebárs o 3 roky neskôr vo svojich filmoch, čo sa viac zameriavali na znásilnenia a vraždy žien. Tu sú sexuálne scény krátke a zo zapojených osôb odhaľujú akurát tváre, krky a lýtka. Wakamatsu mal týmto filmom odkázať na taiyozozoku filmy päťdesiatych rokov, k čomu sa ale nemôžem vyjadriť bez zhliadnutia týchto filmov a lepšieho pochopenia konceptu. Wakamatsuho mix tém nemal pre mňa taký úžitok, ako jeho lepšie zameranie sa vo výraznejších kúskoch.
()
(méně)(více)
Akamaru yori akai
The Sun Is Red
Začína sa čiernobielym obrazom na vychádzajúce slnko spolu s veselou pesničkou o rozdieloch generácií. Hneď v druhej minúte sa presunieme na autobusovú stanicu mesta, či veľkomesta. Kamera mení svoj uhol, nepozerá sa postavená na zemi, ale z vyvýšeného bodu ponúka pohľad zhora. Hlavný hrdina, stredoškolák Hiroshi Nakajima, je skúšaný spolužiakom, či pôjde von napriek tomu, žeby sa mal učiť na skúšky. Neodoláva, párty je fajn, ale nie je ničím výnimočná. Dej sa sústredí aj na dospelých, ktorí riešia vážne veci, hlavne na Hiroshiho brata. Wakamatsu strieda zobrazovanie postáv z diaľky asi štyroch metrov a rôznych uhlov ich tvárí. Túžba hlavného hrdinu po ženách je naštarotvaná práve po párty. V 9. minúte sa obraz mení na farebný pri hrdinovom sne/predstave, kedy na ružovo-fialovom pozadí pozoruje chodiace ženy. Sen sa vyvíja, zobrazuje túžiace ženy na hrdinovi, detail plných ženských pier aj mračiacu sa tínedžerku sediacu obďaleč či lízanie ušných lalôčkov za doprovodu šokujúcej, napínavej, dramatickej hudby. Ale čo je najhoršie, predstavy končia preliatou krvou. Po viac ako dvojminútovom sne sa vraciame znova ku čiernobielej. Farebné fragmenty v čiernobielom filme sú pre Wakamatsua z tohto obdobia typické. Hiroshiho dospelý brat mu dá skoro bezdôvodne facku. Hiroshi zasa pozoruje jeho a jeho ženu, ako majú sex a začne skákať po podlahe, aby ho narušil. Hiroshimu sa prihovára spolužiačka Itsuko, ktorej otec Shunpei Mihara chce vyjednať lepšie podmienky pre robotníkov, no myslí si, že odbory ho zradia. Ona je na neho hrdá a pozitívne naladená. Hiroshimu vraví, že sa chce dobre vydať za úspešného chlapa, on jej ale vraví, že každý chlap po univerzite zapadne do nejakého nezaujímavého office jobu. Na ich kamarátskom posedení pri rieke, čo iniciuje ona, ju on chce pobozkať, no ona ujde. Jeho brat Yuichi dostane od šéfa, prezidenta spoločnosti, úlohu – vyhodiť jej otca z nejakého hodnoverného dôvodu. Šéf zasa spáva z jeho ženou, ktorá Nakajimu sleduje a pohŕda ním ako malým dieťaťom. Hiroshi nachádza v pouličnej nočnej bitke záchrancu v Amaonim, ktorý kedysi viedol štrajk a bol preto vylúčený zo školy. Jeho odvaha je odmena ženou, ktorá ku nemu vzhliada a on má konečne prvý sex, pri ktorého scéna je podkreslená výrazným tlkotom srdca. Postupom času sa vyvíja a dokonca vydiera bratovu ženu. V závere sa ku Amonimu Hiroshi vracia a scény sú farebné. Po nej sa dočkáme záberov na ruku, ktorou to hrdina spravil a prestrihov na tri jedlá s červenými omáčkami. Nie je to ale tak nechutné, ako podobné scény v neskoršom Hasebeho neskoršom Bōkō Kirisaki Jakku. S hlavným hrdinom sa zahrá nešťastná súhra náhod, no scénam chýba väčšia katarzia. Pre milovníkov áut sa tu nájde pár kúskov mne neznámej značky. Scéna prvej vraždy je zaujímavá, čo sa pinku a exploitation týka, nie však toľko ohľadom prežívania hlavného hrdinu. Auto čakajúce v noci na iné auto pripomína kultovú gangsterku. V exteriérových scénach sa podarilo scény rozjasniť slnečným svitom. Wakamatsu sa nesnaží urobiť z párty scén nejaký kult, umne ich ale strihá so sexom Yuichiho a jeho ženy a modlením sa Hiroshiho matky. Wakamatsu ponúkol po 64. minúte viaceré statické obrazy, ktoré striedal s klasickým videom počas scén párty, pričom hudba počas oboch druhov obrazu beží v poriadku. Doba natáčania bola iná. Za facku nevernej žene by bol dnes jeden z hrdinov odsúdený možno celou spoločnosťou. Ochrancovia práv zierat by sa asi nepotešili odrezaniu hlavy kuraťa a chodením s jeho mŕtvolou po ulici. Režisér pracuje so svojmi tradičnými témami – mladý, spočiatku sexuálne deprivovaný muž nevidí vo svojom kariérnom živote priestor na zlepšenie, hľadá cestu, ako z toho von a vyberá si tú najhoršiu, tiež s ľavičiarskou témou - bojom robotníkov za lepšie podmienky. Wakamatsu sa tu ale ešte nepúšťa do opájania sa pinku scénami tak, ako trebárs o 3 roky neskôr vo svojich filmoch, čo sa viac zameriavali na znásilnenia a vraždy žien. Tu sú sexuálne scény krátke a zo zapojených osôb odhaľujú akurát tváre, krky a lýtka. Wakamatsu mal týmto filmom odkázať na taiyozozoku filmy päťdesiatych rokov, k čomu sa ale nemôžem vyjadriť bez zhliadnutia týchto filmov a lepšieho pochopenia konceptu. Wakamatsuho mix tém nemal pre mňa taký úžitok, ako jeho lepšie zameranie sa vo výraznejších kúskoch. () (méně) (více)