Recenze (1)
Spoilery. Zachovaná verzia má problém s obrazom, kedy sa premietajú aj poškodené časti spolu s dobrým obrazom. Dievčatá majú telesnú a zabávajú sa v šatni. Traja študenti čakajú pri moste a keď jedna z nich ide okolo, jeden z nich sa jej snaží zastať cestu, no ona mu hodí čiapku do rieky a so smiechom utečie. Mladá Noriko ide na bicykli ku mladému maliarovi Hokutovi sediacemu pri rieke. Vybratá hudba pri narodeninovej oslave môže byť v istom zmysle hravá, ale vyznieva trochu detsky. Po oslove Noriko s rodičmi osamie a oni jej oznámia, že nie je ich dcéra, ale dcéra otcovej sestry, ktorá spolu s mužom zahynula kvôli bombardovaniu Hiroshimy. V tejto scéne je už lepšie zvolená hudba. Noriko je novinou sklesnutá aj v škole. Traja študenti na moste hádžu mince do čapice jedného z nich a keď ide okolo nich, jej nápadník sa jej pýta na sex s jej priateľom, chce ju zadržať, no ona ho uhryzne do ruky a vyslobodí sa. Neskôr sa na jej tele objavia modriny, no ona nechce lekársku pomoc. V novinovom stánku nájde publikáciu s fotografiami znetvorení z bombardovania Hiroshimy. Wakamatsu scénu štylizuje zvukmi bolesti trpiaciach a hudbou vyvolávajúcou psychický tlak. Noriko si myslí, že umiera. Keď stretáva trojicu študentov v meste, tentoraz prijíma ich priateľskú ponuku ísť tancovať. Preruší to len stretnutie sa s jej volejbalovým tímom, na čo ona uteká preč. Filmársky je film zvládnutý len čiastočne. Wakamatsovi tento typ vážnej témy nesedí a ide aj o jeho ranú tvorbu, kedy svoju formu ešte nevedel úplne vyšperkovať. Hudba ale poväčšine scénam sedí. Zamrzia slabší herci, ktorí sa síce snažia, no podobné úlohy si pýtajú trochu viac aj po hereckej, aj po príbehovej stránke, kde to bolo síce príbehovo celkom dynamické, no žiadna scéna so mnou nerezonovala natoľko, aby som ju označil za svoju obľúbenú. ()