Recenze (1)
Fotky mŕtvoly v úvode filmu sú skutočne efektné. Wakamatsu sa snaží využívať zmatňovanie a rozostrenie na vytváranie gradácie napätia. Hrou svetla a tieňa v čiernobielej zasa pripomína noir. Režisér upriamuje pozornosť aj na protesty. Ten, koho hlavná hrdinka zachránila, hovorí, že je študent, no jeho hlas vyzerá byť o dosť starší. Herci sa postarali o precítené prejavy svojich úloh. Wakamatsu tu má asi najhoršie natočené drsné scény vo svojej kariére, tu úplne nevie, čo chce zobraziť a obraz sa navyše pri nich prelieva ako tekutina, ktorá ide do strán. Hudba je tu rutinnou záležitosťou, ktorá uspáva a vyvoláva melanchóliu. Napriek tomu, že v tomto filme má režisér asi najbližšie ku zobrazeniu tragédie znásilnenej ženy v plnej drsnosti, nevyužíva tému naplno, aj keď ide hlavne o žáner dráma. Čo ale viac využíva, je kombinácia rôznych nešťastných udalostí (šťastná je najviac v továrni, kde sa robotníci cítia dobre = Wakamatsuova inklinácia ku left movement) v živote hlavnej hrdinky, ktoré robia drámu v niektorých momentoch intenzívnou. Nie je ich však mnoho, lebo sa preskakuje z témy na témy so zmenou prostredia a vývojom osudu hlavnej postavy, tak si nijakú tému nevieme úplne intenzívne vychutnať a rovnako zamrzí aj nedostatočná formálna kvalita filmu. Až tesne pred záverom v rámci vyšetrovania vraždy nastáva inšpirácia Kurosawovým filmom Rashomon. Keby Kurosawu viac okopíroval a bolo by tu viac ako dvaja vypočúvaní, kvalite filmu by to len pomohlo. Nepomer dĺžok výpovedí je tu potom ako keď sa už ku hotovému koláču chce dať vrstva, ktorá sa s ním mala piecť už od začiatku. Pri takomto nepomere sa ťažšie dosahuje správna miera objektivity. Zamrzí aj rutinnosť postáv. Náhly prerod v závere vyznieva neprimerane, pripomenul mi Usual Suspects a Kevina Spaceyho. Film tak zlyháva vo všetkom, čo ponúka, dráma, exploitation, aj krimithriller. Výčitka voči Wakamatsuovi, že nemá silné ženské charaktery, ale po pozretí tohto filmu nie je namieste. ()