Mizu no nai púru

Už „šťukadlo“ (prepichovač) na lístky do metra v ruke nervózneho vydáva rytmické zvuky, ktoré určujú tempo filmu. Zábery len na tú ruku so štukadlom pri rozprávaní obete s hlasom vylepšeným o nejaký ten možno „snový“ efekt, ktorá rieši rôzne pocity zo znásilnenia pri ľútostivej dramatickej hudbe vytvárajú vtiahnutie do filmu. Hudobne sa prejde aj na osemdesiatkovú klasiku a hudobný podklad ku scénam je vždy výborný a vhodný. Verejné WC pripomína to zo Jûsan-nin renzoku bôkôma. Pokus o rape je natočený výborne, vidno pokrok v Wakamatsuovej kamere, ktorá ponúka podmanivé obrazy, čo len tak hrajú farbami. Červená v doplnkoch, modrá v noci, zelená na chladničke a sklených fľašiach, všetko vyvoláva výrazné dojmy pripomínajúce Argenta. Nočný vlak zobrazený s odrazom vody so svetlami mesta je nádhera. Ulica s blikajúcimi reklamami a z jednej strany po druhú ovešaná nejakými farebnými oslavnými ozdobami je čistý vizuálny cirkus, ale aj to mám na Ázii rád. Fontána po zranení je mágia. Ku koncu prvej 40-minútovky sa objaví v pri zobrazení jedného bytu snový fialový filter. Chladné dialógy vyvolávajú sociálny odstup ešte skôr, ako boli úplne vypovedané. Za hlavného hrdinu si režisér vybral chlapíka, ktorý vplyvom úvodnej udalosti filmu zažíva netradičnú krízu stredného veku. Tentoraz to nie je študent intelektuál či mladík z jednoduchých pomerov, ale chlap s rodinným zázemím, spokojnou ženou a dvoma malými deťmi. Po zážitku so ženou v žltom už pozerá doma na svoju spiacu rodinu inými očami, na čo využíva režisér creepy kameru, tak obľúbenú v osemdesiatych rokoch, pri ktorej sa hudba vypína a hučí súbežne s ňou desivé ticho. Fungujúce napätie je kapitolou samé o sebe. Okrem prvoplánovo napínavých scén sú tu ešte ďalšie. Celý čas, dokedy sa to nestane, čakáte, kedy hlavnému hrdinovi skutočne prepne. Vtipná scéna v obchode, kde ginger ale, čo celý čas pije hlavný hrdina, nemali, sa nezabúda. Wakamatsu prišiel do filmu so svojimi tradičnými znakmi a pridal aj iné kvality, na ktoré som doteraz uňho nebol zvyknutý (videl som jeho 5 filmov z roku 1969 a 1 z roku 1978). Formou potešil, dejom prekvapil a priniesol zaujímavý zážitok. (05.04.2021)

Hlavní hrdina pracuje jako kontrolor lístku v metru. Má ženu a dvě děti, ale není spokojen se svým život. Jednou v noci zachrání jednu mladou ženu před znásilněním. Díky synovi zjistí, co dokáže formaldehyd. Obě dvě zkušenosti se mu spojí a on místo na žábách začne provádět pokusy s formaldehydem na mladých dívkách. Fotky zde. (18.04.2006)

...nepohodová žena , neumravnené deti...to s prehľadom premasíruje psychiku do nepohody. Je to aj Jeho prípad a v japonských snímkoch to súvisí väčšinou s nejakou úchylkou. Ani tento téme neuhýba a manžel sa preto rozhodne "chloformou " upraviť a sexuálne poučiť najprv čašníčku a potom pár žien naokolo. Čašníčku si ponechá na dlhšie používanie no chloroform je 2-sečná zbraň....ďalšia J-zbytočnosť , ktorá priniesla do žánru zhola ( ! ) NIČ. Počas písania týchto riadkov , to spadlo na 2ku , ktorú nemám v úmysle násobiť.... (25.12.2010)

Nejednoznačně vyznívající film inspirovaný skutečnou událostí: Poněkud nesmělý muž se v noci vkrádá do ložnic mladých žen, omámí je chloroformem a s velkou něžností (!) je znásilňuje. (Posledním záběrem posílá režisér divákům ironický pozdrav -:). Vizuálně vytříbený obraz i hudba zesilují dojem..Komentáře: https:// screenanarchy.com/2011/09/etrange-2011-a-pool-without-water-1982-review.html https://schneeland-mono.blogspot.com/2013/11/a-pool-without-water-mizu-no-nai-puuru.html (09.08.2019)