Seibo Kannon daibosatsu

Wakamatsu vzhľadom na predošlé, šesťdesiate aj sedemdesiate roky v netradičnej dĺžke 90 minút. Začína sa pohľadom na modrosivé more vo večernom, zastretom opare oblakov a citátom asi z nejakého haiku, cituje tiež Hansa Christiana Andresena. Jasný deň a zobrazenie strechy tradičného, historického japonského obydlia. Na dvore kľačí žena v bielom kimone tiež pred mužom v bielom kimone. Má to byť 800 rokov žijúca rybárova dcéra, prekliata dlhým životom za ukradnutie služobníka dragon goda a za zjedenie mäsa morskej panny. Hrá ju herečka Eiko Matsuda známa z filmu Ai no corrida od Nagisu Oshimu. Ľudia ňou pohŕdajú, lebo si myslia, že jej preskočilo. Žije so starým mužom, ktorým tiež pohŕdajú, lebo je špinavý a varí mu. Po jeho úmrtí zažije znásilnenie kriminálnikom, utečencom. Ten je však extrémne zúfalý z toho, že sa mu nebráni a neuteká, až je ho divákovi ľúto. Počas týchto scén sa prejavuje jej súcitná povaha, ktorá prekvapí a uteší kriminálnika. Zachraňuje slepú slúžku od znásilnenia staršieho chlapa, ktorý jej ponúkal peniaze za sex, s výhovorkou, že sa mu nedarilo nájsť zdravú ženu v období po zhodení bômb na Nagasaki a Hiroshimu. Končí to lesbickým sexom a zúfalstvom slepej. Máme tu aj mladý pár, čo chodí do junior high. Ich príbeh sa trochu prelína s príbehom hlavnej hrdinky, ale nie je až taký dôležitý a venuje sa mu menšia pozornosť. Doba príbehu je moderná, z obdobia natáčania filma. Vo filme sa dá ceniť krásne prostredie tradičnej japonskej architektúry a prírody. Wakamatsu sa zjavne snažil zobraziť príbeh duchovnej bytosti, ku čomu možno netreba konzistentný dej, ale stačia nesúvisiace príbehy, ako tu, no vývoj deja a postavy tu predsa len chýbal. Každá z príhod, kedy ku hlavnej hrdinke niekto príde, alebo ona ku človeku, končí sexom a ľudia od nej odchádzajú šťastnejší alebo vyrovnanejší. Tieto príbehy sú vždy aspoň trochu zaujímavé, no vzhľadom na kratšiu dobu, ktorú každý z nich má, sa nedá do žiadneho z nich ponoriť. (16.07.2023)