The Time We Are Living
Obsahy(1)
Výraznejšie spoločenské uvoľnenie po ťažkých 50-tych rokoch nastalo v Československu až v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Na politickú situáciu "pražskej jari" bezprostredne reagovali viaceré filmy. Kolektív autorov: Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek, Jaroslav Pogran nakrútil celovečerný dokumentárny film Čas, ktorý žijeme o obrodnom procese v Československu v roku 1968. Sugestívna výpoveď o spoločnosti, defilé politikov, jednoduchých ľudí a záznam historických udalostí od zimy 1967 / 1968 do leta 1968. Tento film bol po roku 1969 v časoch normalizácie zakázaný a uložený do trezoru. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (7)
Nefalšovaný rehabilitační dokument. Ledová sprcha pro společnost, které se otevřela rudě krvavá opona padesátých let. Spousta názorů, plánů i nadějí. Opona ovšem nebyla odkryta zcela, odkryly se politické zločiny v Československu či Maďarsku, (silné výpovědi trýzněných vězňů) ale zůstaly za ní jiné krutosti z minulosti odehrávající se na východě včetně např. spolupráce Stalina s nacisty při napadení Polska. Celkovou rudou faleš a pokrytectví zde ztělesňuje rozohněný Husák. Skvěle sestříhaný dokument o charakteru národa i jedince. ()
Kombinácia prejavov politikov na snemoch, prejavov politikov osobne na kameru, pesničiek Prúdov, výpovedí civilistov, rozumej prevažne robotníkov v dokumente, ktorý pôsobí dojmom, že v šesťdesiatom ôsmom bolo možné nakrútiť prakticky všetko. O to bolestnejšie je, že to bolo možné vážne iba zlomok času v 40 ročnej histórii komunizmu na našom území. Výpovede o procesoch z 50. rokov, čo bolo v podstate len pár rokov dozadu, dokumentu dodávajú na naliehavosti. Pravdou ale je, že bez rytmizácie prostredníctvom vystúpení spomínanej kapely by som išiel s hodnotením nižšie. A užijete si dostatočne aj Gustáva Husáka, keby ste mali tú potrebu... ()
Päť režisérov sa podujalo zaznamenať autentické rozhovory s obyčajnými ľuďmi, robotníkmi, politikmi, odsúdenými v kritickom roku 1968. Ich spoveď je priama, nebojácna, vtedy totiž nikto netušil, ako sa situácia vyvinie. Husákov plamenný prejav a jeho poľudštenie je v ostrom kontraste ako viedol krajinu po spomínanom roku. Tretí komentár. ()
Z toho dokumenntu je cítit to, co dnes chybí. Naděje. Naděje, která tehdy aktivizovala občanstvo. A navíc občanstvo leckdy poučené a informované, které dokázalo formulovat své názory lépe než dnešní političtí profesionálové. I zde je vidět, že obrodný proces nebyl (jen) souboj proudů v KSČ, ale byla to záležitost celospolečenská. Hmm, nevědět, jak šla historie dále, soudil bych dle tohoto dokumentu, že Gustáv Husák byl ten největší reformátor. Pro našince zajímavé navíc tím, že jde o dobový pohled na obrodný proces ze slovenské strany. "Videoklipy" skupiny Prúdy, které dokument rozčleňují na jednotlivé kapitoly, potěšily náramně. ()
Dokument, v ktorom sa zdá, že je veľká nádej na zreformovanie komunistických myšlienok a na peknú budúcnosť. Za najväčšieho reformátora tu je Husák, ale budúcnosť sa vyvinula inak. Vo filme mi veľmi chýbali titulky aspoň na uvedenie mena osoby, ktorá práve hovorí. ()
fishki v diskusii kladie správnu otázku: prečo robotníci zo šesťdesiatehoôsmeho roku majú väčší nadhľad a prehľad ako väčšina dnešných politikov? Nuž preto, lebo ľudstvo dementnie, ukojené primitívnou rovnorodou zábavou, nakŕmené unifikovaným žrádlom a riadené rovnako zglajchšaltovanými pracovnými návykmi, príručkami, žurnálmi a komunikačnými odborníkmi nadekrétovanými témami rozhovoru po práci, v spoločnosti a tak. Dokument strihajúci výpovede ľudí z fabrík, žurnalistov, študentov i diskriminovaných komunistov pomerne živo vypovedá o snahách okolo roku 1968 začať budovať v ČSSR niečo ako socializmus. Snahe, začínajúcej očistou od množstva justičných kriminálnych prešľapov. Nebolo to ľahké, pretože od roku 1938 v Č-SR, neskôr ČSSR panoval nepretržite nacizmus - najprv hnedý, potom červený, s výnimkou roku 1968 a časti roku 1969. Kubenkov dokument je plný zaujímavých postrehov zväčša politického charakteru. Práve hutná politickosť je skvele odľahčená piesňami skupiny Prúdy, uvádzanej v úvode ako "beatová kapela bratislavských vysokoškolákov". Dokument dal pomerne veľký priestor plamenným prejavom Gustáva Husáka (nik nevedel, kto sa ako bude správať v časoch normalizácie). Jeho reč burcuje, je priamy a nekomprominsný. Podľa mňa jeden z dôvodov trezorovosti filmu. Husák bol totiž spoza celého komunistického aparátu jeden z mála schopných populistických politikov, schopných nabehnúť na aktuálnu vlnu. (mimochodom - domnievam sa, že práve snaha o potretie schopnejších politikov zo strany ruskej moci bola dôvodom jeho uväznenia v 50. rokov - eliminácia schopných kádrov - nahradenie poslušnými bábkami). Husákov mocenský pragmatizmus bol neskutočný - od požiadaviek na nahradenie "akejsi skôr živánskej" na hrudi československého štátneho znaku tradičným dvojkrížom, požaduje používanie slovenskej zástavy a žiada ľudí aby nikomu neverili sladké rečičky, sústredili sa na konkrétne skutky a na ich základe súdili. Obrat toho politika po sovietsko-maďarsko-poľsko-bulharskej invázii v auguste 68 tiež išiel po ruke momentálne určujúcej trendy - Husák radikálne obrátil od div nie hlásateľa samosprávy po človeka uzatvárajúceho hranice a nastoliteľa šťastného guľášového socializmu, zameriavajúceho sa na materiálne zabezpečenie mladých rodín, umožnenie bývania a práce naozaj každému. Samotný politik sa vzdialil plamenným prejavom aj slovenčine a uzavrel sa v slonovinovej veži Pražského hradu. Presne v duchu skutočne vládnucich sovietskych aparátčikov. Na rozdiel od nich sa mu podarilo vybudovať sieť skutočne sociálneho štátu, čo mladí ocenili a detičky sa rodili ako na bežiacom páse (populačne silné ročníky 1972 -1987 - tzv. Husákove deti). Netreba žiadneho človeka démonizovať do tla, pretože to zaváňa démonizáciou opačnou (upätí antikomunisti sú rovnako odpudivé análne typy, preberajúce sa komunistickými sračkami do úplných podrobností akými boli horliví kádrováci, skúmajúci buržoáznu minulosť nepohodlných živlov a rodín 68.-károv- teda tých, čo nesúhlasili so vstupom ruských vojsk do Č-SSR) () (méně) (více)