Život bez konca

"Čo je život? Ťažko povedať. Unáša nás a my nevieme kam. Nemá konca kraja." 700 stranové dielo v 6 hodinovom filmovom materiáli, ktorý výborne poukazuje na život ľudí tesne pred prvou svetovou vojnou a počas nej. Zaujímavá bola ukážka toho, že ešte aj v roku 1914 sa čulo maďarizovalo a nebyť pádu monarchie, zrejme by sme ako národ neprežili. Zároveň je to film o živote na dedine, kde aj počas vojenských operácií niekde veľmi ďaleko život išiel ďalej, naďalej sa žilo podľa sociálneho pôvodu, pozeralo sa na postavenie, majetnosť. Všetko zosobnené v jednej hlavnej postave, žene, ktorá túži po splnení svojich snov, no k šťastiu vedie cesta priúzka. Mnoho ďalších postáv poukazuje na skostnatenosť systému a lipnutiu k hodnotám, ktoré dávno prestali mať zmysel. (06.12.2021)

Prvá časť bola čarovná. Stará škola, ale dobrá a viac ako to. Vystavuje na výslnie roztopašnosť spoločnosti, tragiku a silu osobnosti. (06.08.2012)

Na motivy knihy: Františka Švantnera,Zkusil jsem první díl a už tak nějak mimo mě... (18.01.2019)

DOBRÍ ĽUDIA SÚ PRED ŽIVOTOM BEZMOCNÍ. AKO DETI. A ČO JE VLASTNE ŽIVOT? ŤAŽKO POVEDAŤ. UNÁŠA NÁS A MY NEVIEME KAM. NEMÁ KONCA KRAJA. Život akokoľvek nekonečný podľa Františka Švantnera očami Miloslava Luthera čoby brilantná ukážka osobitej literárnej adaptácie. Určite jej mnoho k dokonalosti chýba, napriek tomu každým ďalším pozretím vo mne vzbudí pocit obdivu. Vďaka kongeniálnemu spojeniu výberu a vedenia hercov, navodenej atmosféry a originálne použitej hudby Svetozára Štúra s motívmi symfónií Gustava Mahlera. Navyše s jedinečnou mizanscénou (kto by bol povedal, že ju budem obdivovať v slovenskom seriáli z roku 1982?!). Postava matky je pre mňa jednou z najtragickejších v slovenskej literatúre, postava otca z najsmutnejších. Ďakujem, pani Viera a pán Leopold. Legendy! (23.10.2010)