Reklama

Reklama

Krutost podvědomí

(festivalový název)
  • Kanada Subconscious Cruelty

Obsahy(1)

Jeden z nejznepokojivějších filmů vůbec. Hluboké ponoření do nitra lidských emocí, za hranice zkušenosti, do oblastí podvědomé posedlosti, krutosti, náboženských a ponurých sexuálních obrazů. Prvořadě vychází film z dualismu lidského mozku, a tedy i duše, kde levá hemisféra zajišťuje sebeovládání a rozumovou úvahu a pravá intuici a spontaneitu.

V první části ze čtyř - Ovarian Eyeball - jsme žádáni, abychom otevřeli náruč zcela novému způsobu vnímání. Podle vypravěče souvisí to, jak vidíme sami sebe, s tím, jak se díváme na okolní svět. Aby svou tezi dokázal, přijde k nahé ležící ženě a rozřízne ji skalpelem břicho. Z něho vyndá oční bulvu jako stvrzení „vnitřního pohledu“. Zbylé tři příběhy jdou v mnohém ještě dále.

Barevně upomíná Subconscious Cruelty jiného básníka filmového sadismu, Daria Argenta, a i když Karim Hussain jako vizionář pro širší publikum selhává, dá se v jeho prospěch hovořit o „vyšším stupni umění". (Shadwell)

(více)

Recenze (74)

Xeelee 

všechny recenze uživatele

[FOD 2022] Totálně sick vhled do osobního pekla trpících šílenců, který chudáky zároveň fascinuje a láká. Krutost podvědomí je kreativní v tom nejhorším slova smyslu. Je brutální, nechutná a zvrácená, jen pro ty nejotrlejší. Sice zpracování nepůsobí tak strašně, ale v mozku vám budou hlodat myšlenky nad tím, jak že to ti psychicky nemocní tvůrci mysleli, a zůstane ve vás znepokojivý pocit, že tam je ještě nějaká hlubší myšlenka, zvrácenější než dokážete pochopit, která vám během první (a zaručeně poslední) projekce unikla. Takže, co by na to asi řekl Freud? Jak se říká, zážitek nemusí být pozitivní, hlavně že je intenzivní, že? Velmi intenzivní. ()

pornogrind 

všechny recenze uživatele

Další z řady artovejch bizardností.Těžko hodnotit jako celek.Ale na mě to prostě fungovalo a dokonale udrželo moji pozornost od začátku až dokonce.Skvělá kamera,hra barev,hudební a zvukový doprovod(doporučuju sluchátka-psycho nátlak pro uši)a celkový pojetí a styl vyprávění filmu.Hodně záleží na přístupu člověka k samotnému filmu.A taky jak to kdo pobere a pochopí.Za sebe můžu říct,že jsem nadmíru spokojenej(ikdyž už tady byly větší nechutnosti),ale film NEDOPORUČUJU.Pouze na vlastní nebezpečí.Jen pro otrlé a okrajové diváky.Ty zkušenější už to rozhodně svou krvavostí a perverzností nezaskočí.Jen varuju diváky co by zavítaly do těchto temných koutů kinematografie. ()

Reklama

Schuldiner

všechny recenze uživatele

Taková trochu romantika:-) Nebo taky slušné psycho...zkrátka sadistický pohled do mysli jednoho sadistického psychopata. Ať tak či tak, je to něco, co se jen tak nevidí a absolutně nevím jak to hodnotit. Svoje kouzlo (jestli se tomu tak dá říkat) to má. Určitě jeden z nejpůsobivěji udělaných filmů na téma lidská psychika. Extrémně vygradovaná brutalita a opovržení lidským životem... z nejhlubších částí jedné pomatené mysli. Lidské mysli. Taky by se to dalo popsat - sexualita tak trochu jinak... Co si budeme povídat, i tyto jedince občas třeba potkáváme na ulici. Někteří i doma. Rozhodně není toto určeno pro každého a i já měl problém některé scény shlédnout celé. Většině lidí z toho bude každopádně blbě...protože slova jako -nechutné- nebo -morbidní- zde jaksi nejsou dostačující... Na druhou stranu chápu i diváky, kteří to nazvou totální nesmyslnou slátaninou... Jedno je jisté, tohle už nikdy nebudu potřebovat vidět. ()

raimi 

všechny recenze uživatele

Při projekci jsem si myslel, že si po skončení filmu odplivnu, a prohlásím něco jako: "Zasraní intoši!". Ale na Subconscious Cruelty prostě něco je. Něco co se do mě zažralo a nechce to ven. Něco co lidi fascinuje, nebo odpuzuje, popřípadě obojí. Chorý snímek, chorého režiséra o velice chorých věcech. Zajímavé. ()

Arkanoid 

všechny recenze uživatele

Videl som 92 min. verziu. Infliction Films. Černota a hypnotická hudba na úvod. Podobné znaky nesie tiež starší krátkometrážny film od rovnakej produkcie, točený Karrimom Hussainom a tiež ozvučený Davidom Kristianom. Čiernobiely obraz na malé mesto, priemyselnú oblasť. V prvej minúte sa začína rozprávanie ženy ohľadom uväznenia v monotónnej realite a že našťastie niektoré filmy dokážu absorbovať naše najhoršie predstavy, ktoré potom neuskutočníme. Narezanie podbruška ženy a vybratie oka z tejto diery je zvláštne, no samoúčelné. Po ôsmej minúte tu konečne máme rozprávanie muža, ktorý špehuje cez dvere spálne tehotnú ženu, ku ktorej obrazu sa mu pridávajú fantastické farby. Opis jej spánku je podobne nezmyselný, hypnotický a úchylný ako v scénach filmu Divided into zero. On svoje predstavy považuje za hodnotnejšie, ako tie jej, hoci ona si užívala sex s viacerými partnermi a on bol v nedobrovoľnom celibáte tak dlho, až si myslí, že ho ona považuje za impotenta. Zo svojich predstáv máva migrény. Kamera sa s jeho predstavami hrá, napríklad je v obraze hlava, no kamera nechce ponúknuť dokonalé centrovanie hlavy do stredu obrazu, ale postačí zobrazenie hlavy v jednej polovici obrazovky. Toto možno nadväzuje na prológové faktické rozprávanie o rôznych schopnostiach polovíc mozgu. S modrinami na lýtku rozpráva muž o tom, že ho jeho krutosť fascinuje a zároveň desí, pomáha mu nachádzať odpovede na otázky života a smrti. Páči sa mu, že človek je tvor zo všetkých najkrutejší a on tomu môže nasadiť korunu. Z hypnotických predstáv preberá rýchly strih, ktorý práve na šokujúce zábery upriamuje pozornosť diváka. Opisuje pocit plodu, že cíti nič. Stalo sa predtým nemožné – povýšiť ruku zababranú od ejakulátu na niečo viac, ako v skutočnosti je. Rozhodne sa zabiť plod vnútri tehotnej, o ktorej neskôr prezrádza, že je jeho sestrou. Zmenšenina domu, stromu a pozemku, na ňom ale skutočná mŕtva žaba a ryba, do toho hypnotický dym na atmosféru. Hlavný hrdina vníma pôrod ako vrcholný sex pre ženu aj pre dieťa. Čo film kazí: slabé rozvíjanie deja. Myšlienky, ciele a vidiny hlavného hrdinu poznáme dosť skoro, no ku činu sa potom on dlho nemá. Vzhľadom na celú myšlienkovú prípravu činu si už potom poviete: konečne. Vrchol krutosti ale máme za sebou okolo 40. minúty a potom nasleduje vízia šiestich nahých tiel, ktoré sa opájajú bahnom na lúke. Nadväznosť na predošlé sa dá len ťažko pochopiť. Trvá to 6 minút a vrcholom je chlapovo rezanie sa nožom, čo drží žena, do jazyka, pripomínajúce orálny sex. Potom nasleduje chlap v kaviarni fajčiaci cigaretu. Jeho scény ozvučuje už moderná hudba, neskôr sa žáner mení na metal pri jeho rozhodnutí odísť z kaviarne, pričom tu máme rýchlejší strih. Nestáva sa pri tom ale nič kruté. Pozorujeme jeho cestu do práce, neskôr opájanie sa pohľadom na mesto, potom z družice na zem, čo preruší porno u chlapa doma a od nad ním pohrúžený masturbuje, za ním tma a červená farba. Sníva sa mu, ako mu niekto sadisticky manipuluje s penisom, až mu strieka krv. Monológ o náboženstve a jeho symbole, kríži, sa dá preniesť na akékoľvek náboženstvo, tvorcovia filmu ale asi najviac dekadencie cítili z kresťanstva, tak prečo nie. Pri mučení chlapa hrá upokojujúca, náboženská hudba, čo je, ako už spomínal iný užívateľ, Deodatova výsada zasadiť krásnu hudbu do brutálnej scény. Chlapovi pichne jeho mučiteľ injekciu do hlavy a máme tu rýchly strih krutých, krásnych a nezmyselných výjavov. 4. poviedka. Niekoho pripomínajúceho Ježiša s tŕňovou korunou, skrvaveného z povrchových rán, zabeleného len v bedrovom uteráku, škodoradostne nesú 3 ženy cez kostol. Keď ho režú žiletkami, nie je to také opojivé, ako v Divivded into zero. Hudba klavíru tu píli uši. Ženskú masturbáciu s črevami mužskej mŕtvoly som ale ešte nevidel. Potom sa, ktovie prečo, vraciame ku hrdinovi tretej poviedky a zobrazuje sa jeho každodenný život a asi oslobodzujúce kúpenie vo vodopáde. Prvá poviedka bola uspokojivá. Choré podobne ako v spomínanom skoršom krátkometrážnom filme. Opájaním sa červenou pripomína Argentovu Suspiriu, hypnotickosťou Lyncha, nadmerným hladením ženského tela zasa japonské pinku. Určite ale zážitok. 80% Druhá šla totálne mimo mňa. Cením z nej minimum. 20% Tretia ponúkla samoúčelnú masturbáciu so zvýraznením chlapovej tváre, aj so zameraním sa len na oči a ústa a tiež hororovú odpoveď v sne na jeho realitu. 40% Štvrtá poviedka zobrazuje utrpenie, ale s nikým v tom nesympatizujeme, lebo o tých ľuďoch nevieme totálne nič. 20% Každá poviedka trvá príliš dlho. Keby sa poviedky nespájali dokopy, bolo by to lepšie, hlavne prvá by viac vynikla. Film som pozeral 3 dni kvôli tomu, že ma zaujala len prvá poviedka a ostatné ma už veľmi nebavili. Navyše rozprávač prvej poviedke veľmi pomohol a v ďalších poviedkach už rozprávač nebol, tým pádom ani poriadna postava. Sumárne sa dá povedať, že film je lepší technicky, ako obsahovo. () (méně) (více)

Galerie (19)

Zajímavosti (2)

  • Film se natáčel skoro 6 let. (ČSFD)
  • Celosvětová premiéra proběhla 12. října 2000 na filmovém festivalu v Sitges ve Španělsku. (ČSFD)

Reklama

Reklama