poster

Pururambo - prales, kde se zastavil čas

  • Česko

    Kamera na cestách: Pururambo - prales, kde se zastavil čas

  • Slovensko

    Pururambo

Dokumentární / Dobrodružný

Slovensko, 2005, 54 min

Režie:

Pavol Barabáš

Předloha:

Rudolf Švaříček (kniha)

Kamera:

Pavol Barabáš

Střih:

Matej Beneš

Zvuk:

Martin Merc
(další profese)
Nastala chyba při přehrávání videa.
  • Marek1991
    ****

    Nebyť toho záveru, tak dám aj plný počet. Najprv trocha kritiky z mojej strany. Začína ma unavovať to, ako Barabáš, hoci aj nepriamo cez komentátorov, všade akoby odsudzoval pokrok, kresťanstvo a jeho misionárov, moderný svet, pritom sám robí dokumenty za peniaze a často s podporou rôznych spoločností, korporácií a na cestách je s ľuďmi, ktorí tiež nie sú žiadni anjeli. Patetickosť a dojmy nahrádzajú fakty a rozum, príliš ospevuje povery, občas má plné zuby výprav, protivia sa mu niektoré správania, no vzápätí to akoby otočí. Kresťanstvo a misie nie sú príčinou zla vo svete, nevravím že misionári, ktorí si veci zle vysvetľujú nerobia zle, no kresťanstvo priniesli napríklad aj k Slovanom, je v ňom istá morálka, pomoc a spolupráca, zanechanie vlády silnejšieho, čo jednoduché spoločnosti nemali a tiež zanechanie uctievania nezmyselných prírodných ukázov ako božstiev mi nepríde zlé. Spájať to s honbou za materializmom, s chamtivosťou, s drancovaním prírody, tak to je mylné. Existovala tu napríklad anarchistická spoločnosť v Španielsku v 30. rokoch 20. storočia, ktorá bola celkom vyspelá a bola špecifická kolektívnosťou, individuálnym prístupom, dbaním na prírodu, nebola založená na peniazoch a majetkoch, takže je to mylná predstava. Taktiež spoločnosti s nejakými diktátorskými znakmi tiež neprispievajú k dobrému životu a to je jedno, či primitívne diktatúry alebo vyspelejšie, pretože sloboda jedinca sa tam potláča. Zabíjanie, aby druhí nezabili je často zlou výhovorkou, pretože inak by sa zabíjanie už dávno odstránilo. Lovci lebiek mi neprídu normálni, kanibalizmus skrátka je podľa mňa dosť zvieracím úkazom medzi ľuďmi a dosť na to vplýva aj prostredie, aj keď podľa mňa určité svedomie v ľuďoch ho vie odstrániť, inak by sme podľa mňa boli všetci rovnakí, keby nás utváralo iba prostredie. No nechcem sa tu veľmi púšťať do sporu náboženstvo a veda, intuiícia, pudy, reflexy, vnemy, zakódované, či získané informácie. Tvrdiť, že nahota je v kresťanstve hriech, tak to je trocha zavádzanie, ako hriech sa to podľa mňa berie, ak to niekoho pohoršuje, je to spojené s nemravnosťou, aj keď k tomuto treba podľa mňa teologický výklad, lebo mňa nahota nepohoršuje a nadžaný viem byť aj bez toho, že je niekto odhalený, pretože predstavivosť mi funguje. Trocha treba ubrať z hodnotenia podľa subjektivity, najmä nezavádzať nejakými nasnímanými smutnými pohľadmi o celkovej situácii. Domorodci by podľa mňa privítali, ak by mali lieky, ktoré by zabezpečili, aby im nezomierali deti na liečiteľné choroby, no to, že sa im tam skôr vyvážajú zbrane, drnacuje sa ich územie a ich naivita sa zneužíva, to je už vec iná. Však len to, že tu niekto administratívne pripojil ich územie k Indonézii, o ktorej mnohí ani nevedia, je dôkazom že štáty a mocnosti nešíria hodnoty, ale presvedčenie, svoju vôľu, netreba to spájať s kresťanstvom a robiť z neho strašiaka, nech sa uvedomí aj sám Barabáš či tým, čím upláca a získava si dôveru domorodcov, je vždy skutočne to najlepšie. Teraz ku chvále. Mimoriadne pekne bol rozobraný život tamojších kmeňov, od viery, správania, každodenných potrieb a činov, až do detailov výroby niektorých nástrojov a vecí. Kamera hudba sa mi páčili. Bolo to dlhšie, podrobnejšie, malo to iskru a zaujímavosť, dozvedel som sa dosť o tej primitívnej civilizácii a tiež videl krásnu drsnú prírodu. Dobrodružstvo plné tajomstiev, nebezpečenstva, vynaliezavosti, niekoľkých zaujímavých myšlienok, napríklad o vedcoch a objavovaní vesmíru, no neskúmaní tunajšej planéty. Je to jeden z tých lepších cestopisných dokumentov od neho.(5.1.2014)

  • Carrie_3
    ****

    V jednadvacátém století na naší planetě existují místa, která jsou civilizací doposud nedotčená. Ano, i v dnešní době lze v některých koutech Země narazit na dobu kamennou, která, jak se zdá, ještě neskončila, jak nám dokazuje tento dokument. Pavol Barabáš se opět pustil do nehostinných míst - tentokrát navštívil Novou Guineu. Některé kmeny ukryté hluboko v pralese ještě nikdy neměly možnost setkat se s člověkem z venčí, žijí si dle vlastních pravidel, úplně mimo výdobytky dnešní civilizaci - a jsou šťastní, více nepotřebují. Otázka pro mě zůstává, zda lidé z "venku" vstupující na jejich území neudělají více škody než užitku. Ano, jistě, pro nás je nepochybně zajímavé, že se dozvíme něco o dnešních kanibalech, způsobech jejich života, zvycích, tradicích, ale nenarušujeme tak příliš jejich život? Neodkrýváme to, co mělo být ještě na hodně dlouho skryto?(7.8.2011)

  • Duotone28
    *****

    Ach,co na to povedat...asi len to ze sa mi potvrduje to co tuna spominal minule...a to cim dalsi a dalsi Pavlov dokument sa mi pod ruky dostava...tym vacsi a vacsi udiv...Dneskajsie PURURAMBO a jeho Nova Guinea bolo opat nieco fantasticke...expedicia do totalneho neznama kde nie je nic,iba prales,zelen,mociar a po urcitu hranicu niekolko kmenov. Od tejto hranice je uz len priepast NIKOHO. A prave tieto spominane kmene domorodcov(kombajov) spolu s neznamom boli najvacsim lakadlom expedicie...kedze maju nemily privlastok...LOVCI LEBIEK. Nikdy nechcem zazit ten pocit neistoty,ktoru mala expedicia pri kazdom stretnuti noveho kmena, ked nevedela co s nimi bude, ak si kmen a hlavne nacelnika rychlo neudobria...Zazracny tabak a hroznovy cukor to vzdy vyriesil...ale neraz tam mali na hranici zivota a smrti...a smrtelne sipy kedykolvek mohli skoncit v tele kazdeho z expedicie...Pre mna nevycislitelny dokument o hodnotach,ktore my poznat nikdy nebudeme, a nemozem ho hodnotit inak,ako len SEST z PIATICH. A na zaver nieco, co tu bolo spomenute, a co ma dostalo... " My si lameme hlavy nad nejasnou buducnostou, vysielame vesmirne lode aby sme spoznali zivot na marse, ale stale nepozname ludi na zemi. "(23.2.2008)

  • mirec88
    *****

    Niečo také zvláštne, záhadné, tajomné a nebezpečné som ešte nevidel. Fakt obdivujem Barabáša a spol. už len za to, že aj napriek tomu, že nazerali viackrát smrti tvárou v tvár, dokázali v Novej Guiney nazrieť až do vnútra duše tunajších ľudí. Fakt úžasné. Ale ja osobne by som tam určite nikdy nešiel. Už len kvôli tomu, čo všetko sa tam konzumuje, teda vlastne nesmie sa odmietnuť konzumovať, lebo by vás to mohlo stáť život... Máme šťastie, že takéto obrázky vznikli ešte predtým, ako sa začalo alebo začne zasahovať do prirodzeného prostredia aj tam.(11.6.2010)

  • Midori_Mike
    *****

    Velice příjemné překvapení! K tomuto dokumentu jsem se dostal zcela náhodou, když jsem na něj narazil v TV. A nyní jsem za to opravdu upřímně rád, protože to byl krásný zážitek. Smekám před odvahou slovenských dobrodruhů a klaním se až k zemi. Celou tu hodinu jsem měl zatajený dech a doufal jsem, že se jim nic nestane. Ten klid, s jakým čelili situacím, kdy na ně domorodci mířili luky a šípy je ohromující. Taky si nepřipadám jako srab, ale nevím, jestli bych na tohle měl. No a korunu celému dokumentu dodává skvělý komentář, který je prostě akurátní. Komentářů není ani mnoho, ani moc a v některých momentech mají příjemný filozoficko/meditační přesah. Líp už by to opravdu asi udělat nešlo. Nádhera(24.1.2015)

  • - Hneď ako sa Pavol Barabáš vrátil z expedície, podstúpil operáciu kolena. Po nej sa pustil do spracovania materiálu. (Jadro)

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace