Obsahy(1)
Televízny film nakrútený podľa pôsobivej epickej skladby Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá sa stala podkladom pre scenár Vincenta Šikulu. Medzi hodnoty, ktoré sú večné a treba ich ustavične hľadať, patrí láska detí k rodičom a naopak. Tento príbeh zobrazuje tragický osud Zuzanky v rozprávaní starého invalidného vojaka. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (18)
Dobou vzniku filmu i předlohy se nabízí srovnání s naturalistickým snímkem Kuře melancholik. Oba filmy se odehrávají na začátku století, v obou jde o tklivý příběh osiřelých dětí a jejich vztahu s novou macechou, oba končí tragicky. I když je Zuzanka Hraškovie pouze televizním filmem, je zpracovaná velice působivě, i když jsou náklady na výpravu úsporné. Není divu, že si film získal oblibu nejen u slovenských diváků. ()
Šikula nepatrí medzi mojich obľúbených autorov, ale tento scenár sa mu vydaril. Klobúk dolu! Príbeh je spracovaný dôveryhodne, herecké výkony, výprava a réžia sú prijateľné. Smútok, ktorý sprevádza diváka celým filmom je tak skľučujúci a intenzívny, až vháňa slzy do očí a v podvedomí odsudzuje každé násilie. Vhodné pre deti od 7 rokov. Áno, slovenské školopovinné deti Hviezdoslavovu Zuzanku poznajú a jej tragédiu už dokážu pochopiť. A ja v podvedomí túžim uveriť, že nik z nich už nie je takto týraný.... ()
Trošku mi snímek připomínal kanadskou trýzeň. Ale opravdu jen trošku. Jen ústřední myšlenkou o ovdovělém tatínkovi a mrše maceše. Předlohu jsem nečetl, ale četbu hodlám minimálně zvážit. Nejvíce film vyniká v psychologii ústředních postav. K vidění je malebné prostředí slovenské vesničky kolem roku 1900 a z hrůzou zjišťujete, že se tam doteď pranic nezměnilo. Například dodnes tamní občané nadšeně vítají příjezd pana pošťáka. Velmi mile mě překvapili celkem solidní slovenští herci, kteří pro mě do té doby byli, jakožto pro Západoevropana, úplnou neznámou. Ve vzduchu je příjemné napětí a vše směřuje k nervy nervy drásajícímu konci, který mě ani malinko nepřekvapil, neboť mi byl před zhlédnutím vyzrazen moji ukecanou spolusledovatelkou. No, alespoň jsem se naučil pár nových slovenských slovíček. Celkově bych to viděl na pěkné tři kousky. ()
Veľmi pekne natočená psychologická dráma. Na pozadí jednduchého konfliktu dcéra - macocha sú dobre vykreslené charaktery postáv. Film veľmi dobre pracuje s nevypovedaným... ()
Tvorcovia tu miestami až príliš očividne tlačia na divákovu citovú strunu. Podobný emocionálny nátlak v rámci strieborného plátna moc nemusím, je však príjemné konštatovať, že naša kinematografia mala dávno pred vysoko cenenými zahraničnými kúskami ako Aurore, An American Crime či The Girl Next Door svoju síce skromnejšiu a čo sa prejavov násilia týka implicitnejšiu, v porovnaní s uvedeným snímkami však v konečnom dôsledku nemenej údernú Zuzanku Hraškovie. ()
Kanadská trýzeň mi pripomenula našu slovenskú klasiku. Zuzanku som čítala, v priebehu rokov niekoľkokrát v útržkoch aj videla - ale až dnes sa dostávam k pozretiu v celku. Pôvodná balada je sama o sebe, aj bez vizuálnej stránky, veľmi smutná. Tento televízny film ju nemá najdokonalejšiu, kamera je trošku zvláštna, samotná tragédia vyzerá tiež podivne. No Vincent Šikula výborne využíva to, čo mu Országh ponúka. Dialógy sú stručné, výstižné, veľkú časť dopĺňajú veľavravné zábery na tváre ľudí. Ich charaktery sú jednoznačne vykreslené, nič viac tu ani nie je treba. Vďaka krátkej stopáži dej rýchlo graduje, nemá šancu nudiť, Monika Chrastinová je výborná a ťahá film vyššie po emočnej stránke, naozaj škoda že hrala prvý aj poslednýkrát. Čo ešte dodať? Zuzanka Hraškovie je príbeh, ktorý sa mi už dávno zaryl do pamäte, film od Chmiela to iba umocnil. Púpavka, žubrienka... ()
Citlivo natočený príbeh o Zuzanke, na konci mi vždy tiekli slzy. ()
Ukážková macocha, akú si predstavujeme pri čítaní tých najstrašnejších rozprávok. Mama alebo teta, takáto dilema v oslovení bola najväčším kameňom úrazu, ak sa nenašla iná zámienka. Zuzanka nielen necíti lásku, ale cíti hlavne tvrdú dlaň a metlu, a hoci okolie nie je k týraniu detí ľahostajné, určite urobilo málo. Aj po revolúcii '89 sa dal na Slovensku natočiť solídny film z dedinského prostredia dávnejšej minulosti podľa Hviezdoslava. Detský výkon Zuzanky bol výborný a záver zo mňa vyžmýkal o niečo viac emócií, ako som čakal. ()
Veľmi citlivo natočený príbeh o Zuzanke Hraškovie.Ono, sama predloha bola veľmi melancholická a smutná, takže len dobre, že bolestivá atmosféra bola dobre odzrkadlená aj vo filme. ()
Mamka Pôstkova, Čenkovej deti a Zuzanka Hraškovie - práve tieto postavy ma ako malú najväčšmi z celej našej literatúry poznačili. Toto je príbeh tretej spomenutej. Škoda len, že Šikula (autor scenára) neostal viac verný predlohe ( i keď uznávam, že na sfilmovanie bola asi príliš krátka ) a že celý dej obohatil o postavu invalida, ktorého dokonca povýšil na rozprávača. Niežeby bol Ivan Rajniak v tejto svojej role zlý, práve naopak, ale osobne by mi predsa len viac vyhovovala pôvodná Hviezdoslavova verzia. Inak však musím uznať, že film bol tragickým v tom najrýdzejšom slova zmysle. Azda ešte žiaden film vo mne nevyvolal taký nezastaviteľný prietok sĺz. Veľkú zásluhu má na tom práve dievčatko obsadené do titulnej roly, ktorého precítený a výborne uhraný výkon by nedojal naozaj asi len podobné ľudské trosky, akými sú ľudia schopní tak neskutočne ublížiť/ubližovať deťom ... ()
Paľko Orszagh napísal skvelé dielo majstrovským štýlom a Franta Chmiel toto dielo v rovnakej kvalite sfilmoval. ()
Filmová interpretácia nádhernej ľudovej balady. Interpretácia preto, lebo celý kratučký dej posunula do iných dimenzií. Absolútne inak sa pozerá na psychológiu každej z postáv. Otca, macochy, tetky, ba dokonca i (malého) Juríka. Ostatné postavy sú domyslené. V rámci svojho žánru - TV film - si zaslúži vyššie hodnotenie, i keď chvíľami som mal pocit, že sledujem film na prelome ´70tych a ´80tych rokov. Ku kvalite filmu, samozrejme, pridáva hudba Svetozára Stračinu. Podľa osobných odhadov bol film natočený v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. ()
Balada plná smútku a bolesti, kde niet záchrany. Ivan Rajniak výborne podfarbuje obraz, jeho hlas sa hodí do tejto melanchólie. Ale aj ostatní herci sú dobre zvolení. Zuzanka Hraškuľka, žubrienka malá. ............... .............. ........... ....... ........ ....... ...... . . ............ . Vtiahnutie do deja. ***** Dramatičnosť: ***** Citlivosť: ***** ()
Viděl sem toho jen kousek, takže nechci hodnotit, ale styl vyprávění a hlavně prostředí (příroda prostá civilizace) se mi líbily. ()
spojler...to, že Zuzanka zahynula v potoku je karma za nevinný bodliak, ktorý ubila na poli... ()
Nesedlo. Většina dialogů je jen volání na někoho, hlavně Zuzku, otravný Rajniak se furt do všeho montuje, děj je triviální, průhledný, hraje se zejména na emoce. To je asi taky hlavní důvod vysokého hodnocení. ()
" Zuzanka Hraškuľča: púpavka, žubrienka.Ubije mater ju: zaplače, postenká,v kútik sa utúliac, metla kde, u dverí; zodvihne z úchytku posúcha úlomček, upadlý materi..." jedna z najsmutnejších Hviezdoslavových básni o polosirote s tragickým koncom, ale nesmierne pútavo spracovaná. Režírovať podľa Hviezdoslava určite nieje ľahká úloha, ale film vtiahne diváka do deja. Výborný Ivan Rajniak hrá rolu vojaka presvedčivo ako vždy, Romančík je pravý "otcovský typ", macocha protivná a tá malinká... hrá tak, že človeka bolí srdce, keď ju vidí. 5 hviezd..za obsadenie, prevedenie..s vedomím, že dnes také už asi nikto nenatočí. ()
Vynikajúce umelecké stvárnenie hviezdoslavovej balady vo filme, z ktorého dokonale vyžaruje melanchólia a pochmúrnosť. Celý film je popretkávaný symbolmi, v kombinácii s bezchybnými hercami a hudbou to vytvára stopercentný celok. ()